Komunistická výchova

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Komunistická výchova je v marxizme výchova ľudí v zmysle potrieb socialistickej a komunistickej (vo význame: očakávanej beztriednej) spoločnosti, a to v širšom zmysle vo všetkých sférach, v užšom zmysle len v politickej oblasti. Podrobnosti definície sa rôznia (pozri nižšie).

Definícia[upraviť | upraviť zdroj]

Existuje viacero podobných definícií (pričom prvý tu uvedený zdroj ako jediný uvádza aj komunistickú výchovu v užšom zmysle). Komunistická výchova podľa marxistických a marxisticko-leninistických teoretikov je:

  • Pedagogická encyklopédia Slovenska (1984): „výchova ľudí v zmysle základných potrieb socialistickej a budúcej beztriednej komunistickej spoločnosti. V najširšom zmysle sa komunistická výchova chápe ako úsilie o všestranný, harmonický rozvoj ľudskej osobnosti po duševnej a telesnej stránke, na základe sústavného vzdelávania, rozumovej ideovo-politickej, pracovnej, mravnej, estetickej a telesnej výchovy…V užšom zmysle slova sa komunistická výchova chápe ako pestovanie a osvojenie si vedeckého, marxisticko-leninského svetového názoru a presvedčenia, komunistickej politickej uvedomelosti, socialistického a komunistického vzťahu k práci, kolektivizmu, internacionalizmu a vlastenectvu, humanizmu.“[1]
  • Vladimír Jůva (1987): (v česko-slovenských podmienkach) „historick(y) nov(ý) model všestranného formovania osobnosti, ktoré zodpovedá podmienkam, potrebám a perspektívam rozvinutej socialistickej spoločnosti. Je to výchova dôsledne založená na komunistickej ideológii, na učení marxizmu-leninizmu, výchova, ktorá pripravuje jedinca na život a prácu v rozvinutej socialistickej spoločnosti a ktorá formuje jeho osobnosť ako aktívneho, tvorivého a socialisticky angažovaného občana, ktorý sa svojou činnosťou podieľa na budovaní a obrane socialistického štátu. Komunistická výchova sa tak stáva jedným z nástrojov budovania socialistickej spoločnosti…“[2]
  • Filozofický slovník (1986): „proces pretvárania človeka a samotnej jeho podstaty, ktorý ho robí spôsobilým stať sa subjektom vlastných komunistických vzťahov; proces ľudského získavania harmonickej celistvosti rozvoja a samostatného zamerania na tvorenie a tvorivú činnosť, bez ohľadu na akékoľvek výhody a náhrady, bez ohľadu na akékoľvek dávnejšie stanovené merítko“[3]
  • Ivan Andrejevič Kairov (1950): „cieľavedomá, plánovito uskutočňovaná príprava dorastajúceho pokolenia k aktívnej účasti na výstavbe komunistickej spoločnosti“[4]
  • Boľšaja sovetskaja enciklopedija (1969 – 1978): „plánovité, cieľavedomé a systematické formovanie všestranne a harmonicky rozvinutej osobnosti v procese výstavby socializmu a komunizmu, zložka teórie vedeckého komunizmu.“[5]
  • Slovar po etike (1981): „mnohostranný proces spoločenskej výchovy, uskutočňovaný v priebehu výstavby komunistickej spoločnosti. Jeho cieľom je formovanie všestranne rozvinutej osobnosti...“[6]
  • Piotr Nikolajevič Fedosejev (1966): „cieľavedomé a systematické formovanie uvedomelých, disciplinovaných, od prežitkov minulosti oslobodených, všestranne vyspelých ľudí, ktorí harmonicky v sebe spájajú“ [v neskoršom vydaní pridané: „vysokú ideovosť, pracovitosť, organizovanosť“] „duchovné bohatstvo, mravnú čistotu a fyzickú zdatnosť. Komunisticky vychovaný človek je človek majúci vedecký svetonázor a hlboké ideové presvedčenie, je všestranne vzdelaný, s vysokou vnútornou a vonkajšou kultúrou [kultivovanosťou], rozvinutým estetickým vkusom, [a] je fyzicky zocelený. Je to človek, pre ktorého je práca prvou životnou potrebou a vysoké mravné kvality sú stálymi črtami jeho charakteru a správania.“[7]

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Pred rokom 1989[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa V. Jůvu (1987) má komunistická výchova tieto typické znaky[8]:

  • Má permanentný charakter, t.j. pokračuje aj vo veku dospelosti, po celý život, vrátane autoedukácie.
  • Je tesne spätá so životom socialistickej spoločnosti, t.j. pripravuje jedinca na spoločenský, občiansky, hospodársky a kultúrny život v socialistickej spoločnosti, vychádza z neho, pripravuje naň a jej výsledky sa ním neustále preverujú.
  • Je to výchova jednotná, čiže sleduje jednotné všeobecné výchovné ciele v celej socialistickej spoločnosti, t.j. prekračuje rámce rezortov a zjednocuje výchovu školskú, mimoškolskú a rodinnú, intencionálnu aj funkcionálnu a výchovu mládeže aj dospelých.
  • Je všestranná. To znamená, že pripravuje jedinca ako občana, ako zamestnanca, partnera a rodiča, ochrancu životného prostredia a pripravuje ho aj na voľný čas; ďalej rozvíja všetky fyzické a psychické kvality jedinca; rozvíja ho aj vo všetkých oblastiach kultúry (t.j. svetonázor, veda, technika, umenie, práca, morálka, právo, politika, fyzická kultúra, šport).

Podľa L. Macháčka (1976) je výchova ľudí, akých v ideálnom prípade vytvára komunistická výchova, jednak cieľom vtedajšej socialistickej spoločnosti a jednak nevyhnutnou podmienkou úspešnosti budovania materiálovo-technickej základne socializmu (t.j. zoštátnenej plánovitej modernej strojovej veľkovýroby) a materiálovo-technickej základne komunizmu (t.j. všeľudovej plánovitej komplexne mechanizovanej a automatizovanej veľkovýroby), rozvoja socializmu a prechodu od socializmu ku komunizmu.[9][10]

Po roku 1989[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa Drdu a Mlejneka (2010) sa komunistická výchova vyznačuje monopolným postavením marxizmu-leninizmu vo všetkých sférach výchovno-vzdelávacieho procesu v celom vzdelávacom systéme. Táto charakteristika sa najviac prejavuje v humanitných a spoločenských vedách, tzn. konkrétne v školstve napr. v dejepise, občianskej náuke, literatúre a pod. Vzdelávací proces kladie dôraz na znalosť technických predmetov.[11]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. komunistická výchova. In: Pedagogická encyklopédia Slovenska 1 A-O. 1. vyd. Bratislava: Veda, 1984. s. 432.
  2. JŮVA, Vladimír. Vývoj pedagogického myšlení. 1. vyd. Brno : Univerzita J.E. Purkyně, 1987. 177 s. (Spisy filozof. fakulty Univ. J. E. Purkyně v Brně; zv. 270.) Dostupné online. S. 150 - 151. (po česky)
  3. kommunističeskoje vospitanije in: FROLOV, I. T. (ed.) Filosofskij slovar, 1986 (v slovenčine: FROLOV, I. T. (ed.) et al.: Filozofický slovník. 4. dopln. a preprac. vyd. Bratislava: Pravda, 1989.); citované (skrátene) vo Filite: http://dai.fmph.uniba.sk/~filit/fvv/vychova_komunisticka.html
  4. KAIROV, Ivan Andrejevič. Pedagogika. Preklad Antoním Košťál a Jarmila Kalousková. Praha : Dědictví Komenského, 1950. 449 s. S. 18. (po česky) (podobne mnohí iní východoeurópski autori) citované v: JŮVA, Vladimír. Vysoká škola a výchova. 1. vyd. Brno : Univerzita J.E. Purkyně, 1981. 162 s. (Spisy filozofické fakulty Univ. J. E. Purkyně v Brně; zv. 233.) Dostupné online. S. 47. (po česky)
  5. kommunističeskoje vospitanije. In: Boľšaja sovetskaja enciklopedija, 1969-1978.
  6. kommunističeskoje vospitanije. In: Kon, I. (ed.): Slovar po etike. 4. izd. Moskva: Politizdat, 1981.
  7. Fedosejev, P. N. (ed.): Osnovy naučnogo kommunizma, 1966, str. 539 (česky vyšlo ako Fedosejev, Piotr Nikolajevič, ed. (1971), Základy vědeckého komunismu, Praha: Svoboda, OCLC 38795153 ); citované aj v: Macháček, Ladislav (1976), „Sociologické aspekty zvyšovania spoločenskej aktivity mládeže“, Sociologický časopis 12 (2): 164-175, ISSN 0038-0288, http://www.jstor.org/stable/41129004 
  8. JŮVA, Vladimír. Vývoj pedagogického myšlení. 1. vyd. Brno : Univerzita J.E. Purkyně, 1987. 177 s. (Spisy filozof. fakulty Univ. J. E. Purkyně v Brně; zv. 270.) Dostupné online. S. 151 - 153. (po česky)
  9. Macháček 1976, str. 164
  10. MATERIÁLNĚ TECHNICKÁ ZÁKLADNA KOMUNISMU. In: JELÍNEK, Jaroslav, ed. Ekonomická encyklopedie. 2., přeprac. vyd. Praha: Svoboda, 1984. s. 529 - 530.
    MATERIÁLNĚ TECHNICKÁ ZÁKLADNA SOCIALIZMU. In: JELÍNEK, Jaroslav, ed. Ekonomická encyklopedie. 2., přeprac. vyd. Praha: Svoboda, 1984. s. 530.
  11. Drda, Adam; Mlejnek, Josef; Stanislav, Škoda (2010), Mýty o socialistických časech, Praha: Človek v tísni, str. 16-17, ISBN 8086961982