Diskusia:Komunistická výchova

Zaujímalo by ma, odkiaľ je definícia, ktorá sa značne odkláňa od zdroja. A odkiaľ je veta „Je politickou výchovou, obdobne ako u ideologicky príbuznej nacistickej a fašistickej výchovy.“, na ktorú skutočne nevidím zdroj. Vasiľ (diskusia) 14:16, 15. júl 2014 (UTC)

Nemyslím, že by sa odkláňala od zdroja, keď je tam ešte aj priamo citovaná časť, ako to vnímala marxistická teória („pri prerastaní socialistického vedomia do komunistického“ → pri prechode zo socializmu do komunizmu). V rámci prvej vety je zosumarizované to, čo hovorí aj pôvodný zdroj a aj tie poučky, ktoré si tam pridal (vedecký svetonázor, marxizmus-leninizmus a zaradenie jedinca do soc./kom. spoločnosti).

Pri kompilačnom článku neznamená, že treba (len) doslova odcitovať zdroj. Komunistická výchova je rovnako ako fašistická (alebo nacistická – presný termín v prípade Nemecka) výchovou politickou – ideologickou. Samozrejme, v prednovembrovej literatúre to nikde nenájdeš takto napísané. Porovnaj napr.:

Smith, Stephen Anthony, The Oxford Handbook of the History of Communism, p. 479: „All workers needed to be taught not just industrial skills but also political literacy, understood as belief in socialism and loyalty to the party.“

C. T. Hu, Communist Education: Theory and Practice, in The China Quarterly, p. 85. Táto sekcia článku pojednáva o teoretickom základe komunistickej výchovy v Číne, ale popis aplikovania marx. ideológie možno badať aj u iných kom. krajín: „On the opposite side is the dialectical world outlook which is founded on the objective scientific truth, represents the irresistible forward running current of history, is supported by the proletariat, and promises the Communist millennium. Thus the line between right and wrong, friend and enemy, progress and reaction is irrevocably drawn, with the party leadership enjoying the exclusive prerogative of interpretation. Ideological rigidity forbids deviation in thought yet allows sufficient tactical latitude for the party itself.“

Reitz, Charles, Education and Communism Theory: Social Foundations of Justice, Intelligence and Progress, in Humboldt Journal of Social Relations, pp. 115-116: „New forms of communist education were fundamentally intended to stimulate the transformation of people's character in the direction of socialist morality and politics. Beyond the mere elimination of illiteracy and the extension of scientific skills, it was to serve as a catalyst in the creation and consolidation of the new communist society.“

Hudek, Adam, Najpolitickejšia veda: Slovenská historiografia v rokoch 1948 – 1968, s. 95, 107. Táto monografia sa zameriava konkrétne na ČSR, uvedené časti spomínajú vysoké školy (najmä filozofické fakulty)

Průcha, Václav et al., Hospodářské a sociální dějiny Československa 1918 – 1992, 2. díl (1945 – 1992), s. 929-930. Ďalšia známa publikácia k ČSR.

k fašistickej výchove napr.: Education, in Blamires, Cyprian P. (ed.), World Fascism: A Historical Encyclopedia, vol. I, pp. 191-192.

Navyše, pri písaní treba ideologicky podfarbené časti (napr. „úsilie o všestranný, harmonický rozvoj ľudskej osobnosti po duševnej a telesnej stránke“, „život a prácu v rozvinutej socialistickej spoločnosti“ a pod.) zahrnúť do kontextu, aby to nenarúšalo nezaujatosť encyklopedického textu. Napr. v prvej kapitole v texte chýba zmienka o tom, že všetky uvedené sú definície z prednovembrovej literatúry. --Lišiak (diskusia) 05:07, 16. júl 2014 (UTC)

Vo verzii [1] má úvodná veta (a teda definícia) podobu: „Komunistická výchova je výchovný proces založený na ideológii marxizmu-leninizmu, vrátane uplatňovania vedeckého ateizmu, so zameraním na integráciu jedinca do komunistického režimu.“ Kde v JSTOR je dačo také uvedené?
A opakujem: odkiaľ bola veta „Je politickou výchovou, obdobne ako u ideologicky príbuznej nacistickej a fašistickej výchovy.“ ? To, že mi sem, teraz, píšeš kopu literatúry na nič neodpovedá, lebo sa pýtam na 2 konkrétne veci. Vasiľ (diskusia) 00:22, 17. júl 2014 (UTC)

• Komunistická výchova je výchovný proces založený na ideológii marxizmu-leninizmu, = „Komunistická výchova mládeže a spoločenská aktivita mládeže predstavujú základné pojmy marxisticko-leninskej koncepcie začleňovania mladých ľudí do spoločesnkého života. Hlavnou myšlienkou tejto koncepcie, ktorej základy sú rozpracované v prácach klasikov K. Marxa a V. I. Lenina, je nevyhnutnosť dialektickej jednoty výchovy a vzdelávania a praktickej činnosti ako predpoklad celistvého utvárania mladej socialistickej generácie.“ (Macháček, s. 166)
• vrátane uplatňovania vedeckého ateizmu, = „Komunisticky vychovaný človek sa vyznačuje vedeckým svetonázorom,...“ (Macháček, s. 164)
• so zameraním na integráciu jedinca do komunistického režimu. = „Výchova ľudí s komunistickým uvedomením a morálkou [...] je súčasne aj nevyhnutnou podmienkou dnešného úspešného napredovania pri budovaní materiálno-technickej základne socializmu a komunizmu, úspešného rozvoja socialistických spoločenských vzťahov a ich postupného prerastania do vzťahov komunistických.“ (Macháček, s. 164)
• Je politickou výchovou, obdobne ako u ideologicky príbuznej nacistickej a fašistickej výchovy. = tu je toho veľa, takže len vyberám z už spomenutých: „All workers needed to be taught [...] also political literacy, understood as belief in socialism and loyalty to the party.“ (Smith, p. 479); „Najmä vysoké školy mali pôsobiť ako indoktrinačné strediská, vychovávajúce elitu úplne oddanú myšlienkam marxizmu-leninizmu.“ (Hudek, s. 95) „V jednom zo svojich referátor Jaroslav Dubnický zdôraznil, že Filozofická fakulta je 'vyslovene ideologická' inštitúcia, ktorej úlohou je vychovávať 'vysokokvalitné odborné kádre bojovných propagátorov marxizmu-leninizmu'.“ (Hudek, s. 107) → porovnaj Blamires, pp. 191-192 ⇒ k. aj f./n. výchova sú politické, ideologické výchovy (teoreticky prinajmenšom v ich užšom význame); to, že k. (marx.-len.), f. a n. sú si príbuzné (kolektivistické, totalitaristické, autoritatívne) ideológie a režimy azda netreba riešiť.

PS: Poprosím, aby si udával bibliografické zápisy v úplnom tvare, vrátane zväzku encyklopédie a použitých strán, najlepšie prostredníctvom šablóny harvardského štýlu citovania. Ďakujem. --Lišiak (diskusia) 05:38, 17. júl 2014 (UTC)

Definícia v článku „Sociologické aspekty zvyšovania spoločenskej aktivity mládeže“ sú prvé vety. Presne tie, ktoré si neodcitoval. A práve tie boli myslená ako definícia. Čo sa týka vety podobnosti s fašistickou výchovou, napriek tomu, že sa to stále snažíš dokázať: zdroj to proste netvrdí, takže tá veta bola odstránená oprávnene (podotýkam, že v článku bola bez zdroja a teraz ju nie si schopný dokázať). Vasiľ (diskusia) 23:11, 17. júl 2014 (UTC)

Vidím, že pokiaľ niečo nie je v zdroji napísané (takmer) doslova, tak akoby to neexistovalo. To nie je správny prístup, obzvlášť nie v prípade, keď je článok odkázaný hlavne na ideologicky zaujatú literatúru. Tá definícia v Macháčkovom článku je z Fedosejevovej učebnice z roku 1971, čo je jedna zo základných komunistických ideologických knižiek, čiže písať do úvodu „cieľavedomé a systematické formovanie uvedomelých, disciplinovaných a všestranne vyspelých ľudí, ktorí sa zbavili prežitkov minulosti a harmonicky v sebe spájajú vysokú ideovosť, pracovitosť, organizovanosť, duchovné bohatstvo...“ určite nebudem, pretože je to vyslovene zaujaté tvrdenie. Vyvážený článok nie je komunistický ani antikomunistický, ale faktografický, preto nechápem kde bol problém s pôvodnou definíciou (tými prvými dvoma vetami). To, že aké sú analógie vo výchovách tých ideológii/režimov som popisoval. Všetky chcú výchovou jedinca integrovať do svojej spoločnosti a „ideovo uvedomelého človeka“ s tým „správnym“ svetonázorom, využívajú obdobné metódy. Vážne nemôžem za to, že si to nechceš alebo nevieš porovnať a zosumarizovať. --Lišiak (diskusia) 02:44, 18. júl 2014 (UTC)

Neutralita

Dávam dočasne šablónu spochybnenia neutrality, keďže treba ozrejmiť definície marxistických autorov a taktiež nie je dĺžke článku úmerná dĺžka vnímania po novembri 1989 (resp. kritický pohľad súčasnej historiografie). Potrebuje to dopracovať a upraviť, neskôr sa tomu zrejme povenujem, zatiaľ ale nech aspoň upozorňuje čitateľov. --Lišiak (diskusia) 17:53, 23. júl 2014 (UTC)

Po tom, ako si ukázal, že zle cituješ informácie mi šablóna príde ako dosť smelý krok. Definícia je práve na to aby ozrejmovala, nie aby bola ozrejmená. Časť po roku 1989 je tak rozsiahla, ako uvádzajú zdroje. Šablóna je v článku neoprávnene. Vasiľ (diskusia) 18:03, 23. júl 2014 (UTC)