Panna (kopa galaxií)
Kopa galaxií Panna alebo kopa Virgo je kopa galaxií vo vzdialenosti od 15 do 22 Mpc od Galaxie, obsahujúca okolo 1 300, možno však až 2 000 galaxií. Kopa tvorí jadro Miestnej superkopy galaxií, kam patrí aj Miestna skupina galaxií.
Tento rozľahlý systém sa nachádza vo vzdialenosti asi 60 miliónov svetelných rokov. Jej vzdialenosť bola určená pomocou cefeíd v galaxii M100. Táto kopa čiastočne presahuje aj do súhvezdia Vlasy Bereniky. Niekedy je nazývaná aj „Ríša galaxií“. Niekoľko desiatok sa ich dá vidieť ďalekohľadom s priemerom aspoň 15 cm. Messierov katalóg zahŕňa celkove 16 najjasnejších: M49, M58, M59, M60, M84, M85, M86, M87, M88, M89, M90, M91, M98, M99 a M100. Messier ich nazýval „kopa hmlovín“, lebo nepoznal ich skutočnú podstatu.[1]
Väčšina galaxií v kope (asi 75 %) je špirálových (podobne ako naša Galaxia), ostatné sú eliptické a len niekoľko ich je nepravidelných. Eliptické galaxie sú sústredené v strede kopy, špirálové skôr na jej okraji. Kopa galaxií v Panne je stredom Supergalaxie (Miestnej nadkopy galaxií) a svojou obrovskou gravitáciou pôsobí na všetky galaktické kopy, ktoré do Supergalaxie patria. Miestna skupina galaxií je priťahovaná ku kope galaxií v Panne, napriek tomu sa však od nej v dôsledku rozpínania vesmíru vzďaľuje a to rýchlosťou asi 950 km/s. Napriek tomu sa niektoré galaxie z kopy pohybujú smerom k nám. Napríklad galaxia IC 3258 sa podľa spektra k nám približuje rýchlosťou 520 km/s. Niektoré galaxie sa zase od nás vzďaľujú a to rýchlosťami cez 2500 km/s. Rekordnou rýchlosťou 2535 km/s sa vzďaľuje galaxia NGC 4388. V priestore medzi galaxiami je žeravá plazma s teplotou niekoľko desiatok miliónov stupňov a má väčšiu hmotnosť, ako všetky galaxie dohromady.[2] Astronóm Jan Oort však upozornil na skutočnosť, že ani žiariaca hmota všetkých galaxií nemôže ani zďaleka vysvetliť rýchlosť, akou sa pohybujú. V kope musí byť oveľa viac hmoty, ktorá nežiari, ale napriek tomu má gravitačnú silu. To bol prvý nepriamy dôkaz o existencii tmavej hmoty.
V strede kopy sa nachádza jej najjasnejšia, najmasívnejšia a najaktívnejšia dominantná cD galaxia M87 (NGC 4486) nazývaná aj Virgo A.[1]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b PLAUCHOVÁ, Jana. Súhvezdia od Andromedy po Žirafu. Redakcia Eduard Koči; ilustrácie Peter Zimnikoval; Beata Zimnikovalová, Michal Mojžiš, Tibor Krátky. prvé vyd. Hurbanovo : Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo, 2023. 592 s. ISBN 978-80-89998-357. Kapitola Panna, s. 120 – 121.
- ↑ Josip Klezcek. Velká encyklopedie vesmíru. [s.l.] : Academia, 2002. ISBN 80-200-0906-X. S. 234.
