Kosorínsky potok
| Kosorínsky potok | |
| potok | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Banskobystrický kraj |
| Okres | Žiar nad Hronom |
| Obec | Kosorín, Lutila |
| Prameň | Kosorín |
| - poloha | Hora |
| - výška | 816 m |
| - súradnice | 48°42′13″S 18°48′24″V / 48,7037°S 18,8066°V |
| Ústie | Lutilský potok |
| - poloha | Lutila |
| - výška | 292 m |
| - súradnice | 48°37′09″S 18°49′30″V / 48,6191°S 18,8250°V |
| Dĺžka | 11,0 km |
| Rád toku | IV. |
| Číslo hydronyma | 4-23-04-1073 |
  Poloha ústia
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Kosorínsky potok[1] je potok v regióne Stredné Pohronie v Banskobystrickom kraji v okrese Žiar nad Hronom na území obcí Kosorín a Lutila. Je ľavostranným prítokom Lutilského potoka v povodí Hrona. Je vodným tokom IV. rádu. Číslo hydronyma: 4-23-04-1073. Nachádza sa v geomorfologickom celku Kremnické vrchy a v geomorfologickom celku Žiarska kotlina.[2] Má dĺžku 11,0 km.[3]
Prameň
[upraviť | upraviť zdroj]Pramení v severnej časti územia obce Kosorín v lese Hora južne pod vrchom Jazvečia skala s 931 m n. m. a severovýchodovýchodne od vrchu Havrania skala s 860 m n. m. v nadmorskej výške 816 m n. m. v lesnom extraviláne premiešanom s trvalými trávnymi porastmi v okrese Žiar nad Hronom v Banskobystrickom kraji.
Opis toku
[upraviť | upraviť zdroj]Od prameňa tečie južným smerom cez lesný extravilán obce Kosorín, v 651 m n. m. priberá pravostranný bezmenný prítok, ľavým brehom obmýva úpätie lesa Skala. Pravým brehom obmýva úpätie lesa Pri salaši, bez zmeny smeru preteká cez dolinu Čierna dolina. Vyteká z lesa, preteká cez lúku a pasienok Rázputie, pokračuje poľnohospodárskym extravilánom, preteká cez pole Lipie a zo severu v 378 m n. m. vteká do intravilánu Kosorína. V intraviláne v 363 m n. m. priberá pravostranný prítok Biely potok. V 337 m n. m. opúšťa územie obce Kosorín a vteká na územie obce Lutila obmývajúc kopec Chlmok s 385 m n. m., pokračuje zvyškami meandrov juhovýchodným smerom cez poľnohospodársky extravilán. V 296 m n. m. priberá západné rameno Slaského potoka (východné rameno ústi do Kopernice) a v 292 m n. m. ústi do Lutilského potoka ako jeho ľavostranný prítok. Lutilský potok je prítokom Hrona.[4][5][6] Pramení, preteká a ústi na území obcí Kosorín a Lutila v priestore geomorfologického celku Kremnické vrchy, geomorfologického podcelku Kunešovská hornatina (horná časť toku) a geomorfologického celku Žiarska kotlina (dolná časť toku).[7]
Pôvod názvu
[upraviť | upraviť zdroj]Názov vodného toku má pôvod v názve obce Kosorín, v ktorej potok pramení a preteká. Názov obce bol motivovaný charakterom terénu v období pomenovania s frekventovaným výskytom toponymického apelatíva kosorín vo význame priestor lesného porastu, z ktorého vyčnievajú skalné vrcholy, ktoré bolo bez zmeny priamo prenesené na názov obce.[8] Z toponyma Kosorín rozšírením o formant -sky a po kombinácii so všeobecným podstatným menom potok s významom menší prirodzený vodný tok bolo utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložené z prídavného mena a z podstatného mena Kosorínsky potok ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii.[9] Hydronymum Kosorínsky potok bolo štandardizované v roku 1976.[10] V dnešnej slovenskej hydronymii hydronymum Kosorínsky potok je jedinečným názvom (november 2023).
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Názvy vodných tokov [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR dátum vydania =, [cit. 2023-11-03]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [1] [cit. 2023-11-02]
- ↑ Krško. Hydronymia povodia Hrona. 1. vyd. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela Fakulta humanitných vied, 2008. 351 s. (Hydronymia Slovaciae.) ISBN 978-80-8083-611-5. S. 113, 114.
- ↑ Priebeh vodného toku Kosorínsky potok v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [2] [cit. 2023-11-06].
- ↑ Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy nesídelných geografických objektov, Stredoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-164/1976 z 23.6.1976, Kartografické informácie 9. 177 s. S. 54, 60, 71, 72, 86, 133. Bratislava 1976. 79-008-76 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).
- ↑ Geografické názvy okresu Žiar nad Hronom A5. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-244/1986 z 29.7.1986. Bratislava 1986. 85 s. S. 34, 69, 75, 79, 80. 79-911-86 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).
- ↑ Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 10, 82, 83, 183, 195. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).
- ↑ Rudolf Krajčovič: Z lexiky stredovekej slovenčiny s výkladmi názvov obcí a miest (24). In: Kultúra slova, Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV a Jazykový odbor Matice slovenskej, Bratislava, 2010, ročník 44, č. 6, ISSN 0023-5202. S. 338-339. Dostupné online [3] [cit. 2023-11-05.]
- ↑ Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 25, 26, 140-144.
- ↑ Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy nesídelných geografických objektov, Stredoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-164/1976 z 23.6.1976, Kartografické informácie 9. 177 s. S. 72. Bratislava 1976. 79-008-76 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).