Kostol svätého Jakuba (Podbrezje)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Farský kostol svätého Jakuba Podbrezje
rímskokatolícky kostol
celkový pohľad na farský kostol svätého Jakuba
Štát Slovinsko Slovinsko
Hist. tradičný región Gorenjska
Občina Naklo
Obec Podbrezje
Náboženstvo Kresťanstvo
 - cirkev Rímskokatolícka cirkev
Súradnice 46°17′28″S 14°16′59″V / 46,291169°S 14,283044°V / 46.291169; 14.283044
Ďalšie údaje  
 - počet veží 1
Štýly gotika, barok
Výstavba pravdepodobne 15. storočie
 - dokončenie 1654
Dátum  
 - posvätenia 1654
Slovinsko s vyznačenou polohou kostola
Slovinsko s vyznačenou polohou kostola
Wikimedia Commons: St. James's Parish Church (Podbrezje)
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Kostol svätého Jakuba (slovin. Cerkev svetega Jakoba), známy aj ako Farský kostol svätého Jakuba (slovin. Župnijska cerkev svetega Jakoba) je budova stredovekého kostola zo začiatku 16. storočia nachádzajúca sa v centre dediny Podbrezje v občine Naklo v historickom tradičnom regióne Gorenjska v Slovinsku. Má priznaný štatút kultúrnej pamiatky.[1][2]

Dejiny a charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Je jedným z dvoch kostolov v dedine Podbrezje a je farským kostolom.[1][3]

Presný dátum výstavby je neznámy, ale prvá zmienka o kostole pochádza z roku 1484. V minulosti patril pod Kranjskú farnosť. V roku 1650 bola založená miestba farnosť a kostol bol povýšený na farský.[1]

V roku 1654 bol kostol barokovo upravený, ale zachoval si svoj gotický vzhľad.[1][2] V tom istom roku prebehlo aj vysvätenie kostola.[1]

V kostole sa nachádzajú tri oltáre. Na hlavnom oltári je socha svätého Jakuba staršieho so štyrmi anjelmi a po bokoch sa nachádzajú sochy svätého Boštjana a svätého Roka. Bočné oltáre sú zhotovené v podobnom štýle ako hlavný oltár. Severný oltár je zasvätený Panne Márii na tróne, pričom sa vedľa nej nachádzajú aj sochy jej rodičov - svätej Anny a svätého Joachima. Južný oltár je zasvätený svätému Jánovi Nepomuckému, ktorého dopĺňajú sochy svätého Jána a svätého Pavla.[1]

Zaujímavosť[upraviť | upraviť zdroj]

  • V kostole sa nachádzajú hodnotné barokové sochy zhotovené sochárom Petrom Žiwobskim, ktorý na mieste žil ku koncu 18. storočia.[1][2]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e f g podbrezje.si
  2. a b c MOHOR, Miha. Pod gorami: Folklorne in spominske pripovedi iz krajev pod Dobrčo, Kriško goro, Storžičem in Krvavcem. Ljubljana : Založba ZRC. 2017. 412 s. ISBN 9789612549978. S. 24. (slovinsky)
  3. druzina.si