Kostol svätého Petra na Kronskej gore

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 46°34′00″S 15°02′49″V / 46,566658°S 15,046914°V / 46.566658; 15.046914
Kostol svätého Petra na Kronskej gore
rímskokatolícky kostol
SvPetarNaKronskiGori03.jpg
celkový pohľad na kostol svätého Petra na Kronskej gore
Štát Slovinsko Slovinsko
Hist. tradičný región Dolné Štajersko
Občina Dravograd
Obec Otiški Vrh
Náboženstvo Kresťanstvo
 - cirkev Rímskokatolícka cirkev
Súradnice 46°34′00″S 15°02′49″V / 46,566658°S 15,046914°V / 46.566658; 15.046914
Ďalšie údaje  
 - počet veží 2
Štýl barok
Výstavba 1739 - 1750
 - dokončenie 1750
Dátum  
 - posvätenia 1750
Slovinsko s vyznačenou polohou kostola
Legenda kosciol.svg
Slovinsko s vyznačenou polohou kostola
Wikimedia Commons: Otiški Vrh
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Kostol svätého Petra na Kronskej gore (slovin. Cerkev svetega Petra na Kronski gori), známy aj ako Farský kostol svätého Petra (slovin. Župnijska cerkev svetega Petra) je budova barokového kostola z prvej polovice 18. storočia nachádzajúca sa na vrchu Kronska gora (doslovne Korunný kopec, alebo Korunný vrch) nad dedinou Otiški Vrh v občine Dravograd v historickom tradičnom regióne Dolné Štajersko v Slovinsku. Má priznaný štatút kultúrnej pamiatky.[1][2][3]

Lokalita[upraviť | upraviť zdroj]

Kostol leží na vrchu Kronska gora v horskom masíve Pohorje nad dedinou Otiški Vrh v doline rieky Mislinja v nadmorskej výške 856 metrov nad morom. Ku kostolu vedie z dediny asfaltová cesta.[1]

Dejiny a charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Dobové pramene dokladajú, že kostol bol postavený na základe iniciatívy farára Jožefa Šrekingera z dediny Šmartno pri Slovenj Gradcu. Výstavba prebiehala podľa oficiálnych záznamov v rokoch 1739 - 1750.[1][2] Nad vstupným portálom do kostola sú však ako doba výstavby uvedené roky 1725 - 1750. V roku 1750 bol kostol aj vysvätený. V roku 1891 bol kostol povýšený na farský.[2]

Architekt budovy nie je známy.[1][2] Predpokladá sa však, že ním mohol byť Johannes Fuchs, alebo Jožef Hoferj.[2] Kostol je typickou ukážkou barokového slohu, ktorý v tej dobe dosahoval svojho vrcholu.[1]

Výzdoba interiéru je pomerne prostá.[2] Aj vyrezávaný hlavný oltár v kostole je pomerne jednoduchý a je dielom neznámeho majstra z konca 18. storočia. Štyri bočné oltáre, ktoré sa v kostole nahádzajú sú bohatšie zdobené a staršie než hlavný oltár. Maľby na bočných oltároch sú dielom slovinského maliara Janeza Andreja Straussa,[1][2] ktorý ich zhotovil v rokoch 1744 - 1758.[2]

Zaujímavosť[upraviť | upraviť zdroj]

  • Zvony vo zvoniciach museli byť niekoľkokrát nahradené novými. Prvýkrát po tom, čo boli pôvodné zvony zničené pri požiari v roku 1873. Nové zvony slúžili až do januára roku 1917, kedy ich zabavila armáda pre vojenské účely. V roku 1924 boli namontované a vysvätené nové bronzové zvony. Tieto boli zabavené v roku 1943 Nemcami. Po vojne sa v kostole umiestnili nové menšie zvony a v roku 1999 k nim boli pridané nové.[2]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]