Kostol svätého Petra na Kronskej gore
| Kostol svätého Petra na Kronskej gore | |
| rímskokatolícky kostol | |
 celkový pohľad na kostol svätého Petra na Kronskej gore
| |
| Štát |  Slovinsko
|
|---|---|
| Hist. tradičný región | Dolné Štajersko |
| Občina | Dravograd |
| Obec | Otiški Vrh |
| Náboženstvo | Kresťanstvo |
| - cirkev | Rímskokatolícka cirkev |
| Súradnice | 46°34′00″S 15°02′49″V / 46,566658°S 15,046914°V |
| Ďalšie údaje | |
| - počet veží | 2 |
| Štýl | barok |
| Výstavba | 1739 - 1750 |
| - dokončenie | 1750 |
| Dátum | |
| - posvätenia | 1750 |
  Slovinsko s vyznačenou polohou kostola
| |
| Wikimedia Commons: Otiški Vrh | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Kostol svätého Petra na Kronskej gore (slovin. Cerkev svetega Petra na Kronski gori), známy aj ako Farský kostol svätého Petra (slovin. Župnijska cerkev svetega Petra) je budova barokového kostola z prvej polovice 18. storočia nachádzajúca sa na vrchu Kronska gora (doslovne Korunný kopec, alebo Korunný vrch) nad dedinou Otiški Vrh v občine Dravograd v historickom tradičnom regióne Dolné Štajersko v Slovinsku. Má priznaný štatút kultúrnej pamiatky.[1][2][3]
Lokalita[upraviť | upraviť zdroj]
Kostol leží na vrchu Kronska gora v horskom masíve Pohorje nad dedinou Otiški Vrh v doline rieky Mislinja v nadmorskej výške 856 metrov nad morom. Ku kostolu vedie z dediny asfaltová cesta.[1]
Dejiny a charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]
Dobové pramene dokladajú, že kostol bol postavený na základe iniciatívy farára Jožefa Šrekingera z dediny Šmartno pri Slovenj Gradcu. Výstavba prebiehala podľa oficiálnych záznamov v rokoch 1739 - 1750.[1][2] Nad vstupným portálom do kostola sú však ako doba výstavby uvedené roky 1725 - 1750. V roku 1750 bol kostol aj vysvätený. V roku 1891 bol kostol povýšený na farský.[2]
Architekt budovy nie je známy.[1][2] Predpokladá sa však, že ním mohol byť Johannes Fuchs, alebo Jožef Hoferj.[2] Kostol je typickou ukážkou barokového slohu, ktorý v tej dobe dosahoval svojho vrcholu.[1]
Výzdoba interiéru je pomerne prostá.[2] Aj vyrezávaný hlavný oltár v kostole je pomerne jednoduchý a je dielom neznámeho majstra z konca 18. storočia. Štyri bočné oltáre, ktoré sa v kostole nahádzajú sú bohatšie zdobené a staršie než hlavný oltár. Maľby na bočných oltároch sú dielom slovinského maliara Janeza Andreja Straussa,[1][2] ktorý ich zhotovil v rokoch 1744 - 1758.[2]
Zaujímavosť[upraviť | upraviť zdroj]
- Zvony vo zvoniciach museli byť niekoľkokrát nahradené novými. Prvýkrát po tom, čo boli pôvodné zvony zničené pri požiari v roku 1873. Nové zvony slúžili až do januára roku 1917, kedy ich zabavila armáda pre vojenské účely. V roku 1924 boli namontované a vysvätené nové bronzové zvony. Tieto boli zabavené v roku 1943 Nemcami. Po vojne sa v kostole umiestnili nové menšie zvony a v roku 1999 k nim boli pridané nové.[2]
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
Pohľad na prednú fasádu budovy
Pohľad na kostol zozadu
Detailný pohľad na bočnú fasádu a jednu z kostolných veží
