Kráľovský dom (Košice)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Na tomto mieste stál od konca 14.storočia košický Kráľovský dom. V roku 1671 ho zbúrali a na jeho mieste postavili Univerzitný kostol.

Kráľovský dom bol najvýznamnejšou svetskou (a teda nie cirkevnou) stavbou v stredovekých Košiciach. Bol majetkom uhorských kráľov ako vysunutá rezidencia. Slúžil na spravovanie kráľovských majetkov a na riadenie správy severovýchodného teritória Uhorského kráľovstva, označovaného Predtisie, keďže tvorilo región severne od horného toku rieky Tisa, alebo Partes Superioris, Oberland – Horné Uhorsko.

Arpádovský kráľovský dom[upraviť | upraviť kód]

Predpokladá sa, že Kráľovský dom stál na území Košíc už koncom 12. storočia. Po vzniku kolonizačných Košíc s pevnou uličnou sieťou sa dostal dom do južného susedstva Dolnej brány, nebol však súčasťou košického mestského opevnenia. Králi dom využívali na prechodné ubytovanie (1290 – Ondrej III., 1312 – Karol Róbert), vyberanie daní a správu majetkov. Na tento účel tu bola ustanovená v priebehu 13. storočia finančná inštitúcia – Kráľovská komora, ktorá je písomne doložená od roku 1297. Popri komore fungovala aj mincovňa, jej existenciu práve v kráľovskom dome, a teda mimo hradieb mesta, sa nepodarilo dokázať.

Luxemburský kráľovský dom[upraviť | upraviť kód]

V čase vrcholnostredovekej konjuktúry Košíc za kráľa Žigmunda Luxemburského bol vystavaný aj nový reprezentačný Kráľovský dom na Hlavnej ulici v susedstve radnice. Jeho výstavba sa datuje do rokov 1380 – 1392. Žigmund nechal Košice obkolesiť novou hradbou mestského opevnenia. Pri tejto príležitosti vydal v roku 1392 rozkaz starý arpádovský kráľovský dom, ktorý stál v ceste nových hradieb, zbúrať a jeho materiál využiť na opevňovacie práce. Podoba prvého ani druhého košického kráľovského domu nie je známa.

Kráľovský dom v novoveku[upraviť | upraviť kód]

V roku 1563 bol v Košiciach ustanovený Hornouhorský hlavný kapitanát s miestodržiteľskou funkciou pre teritórium Horného Uhorska. Jeho sídlom sa stal Kráľovský dom, ktorý kapitáni nazývali ako Proviantný dom.

V rokoch 1604 – 1606, 1619 – 1926, 1644 – 1648 boli Košice súčasťou Sedmohradska. V tomto období bol Kráľovský dom sídlom sedmohradských kniežat a začal sa nazývať Kniežacím domom. V roku 1619 vojaci Gabriela Betlena umučili v zadnom trakte domu Košických svätých mučeníkov. Betlen hostil v dome mnoho vyslancov a nechal ho prebudovať v renesančnom štýle. V roku 1626 sa tu konala okázalá svadba kniežaťa s princeznou Katarínou Brandenburskou.

V roku 1654 daroval Leopold I. Habsburský dom jezuitom, ktorý ho istý čas aj využívali. V roku 1657 bola založená v susednom objekte Košická univerzita, ktorá sa stala súčasťou širšieho jezuitského komplexu. Preň sa plánovala výstavba nového kostola na mieste nepostačujúceho Kráľovského domu. V roku 1671 bol preto zbúraný a na jeho mieste vystavaný ranobarokový Jezuitský kostol (tiež Univerzitný, dnes Premonštrátsky kostol).

Zdroje[upraviť | upraviť kód]

  • DUCHOŇ, Jozef. Dávno zabudnutá pýcha nášho mesta [online]. Košice : korzár.sme.sk, 15.09.2006, [cit. 2009-08-25]. Dostupné online.
  • DUCHOŇ, Jozef. Uprostred mesta stál kráľovský dom [online]. Košice : korzár.sme.sk, 06.10.2006, [cit. 2009-08-25]. Dostupné online.