Kráľovská komora (Košice)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Kráľovská komora v Košiciach bola finančnou inštitúciou na vyberanie kráľovských daní a dávok v naturáliách a drahých kovoch a minciach a na kontrolu prevádzky verejných skladov (napríklad soli), verejných prác a investícií v uhorských stoliciach oblasti pred riekou Tisa, t. j. v Predtisí, nazývanom neskôr Partes Superiores alebo Oberland, čiže Horné Uhorsko. Kráľovská komora v Košiciach mala svoje zložky: banské komory v banských mestách, soľné komory, správu colníc. Uhorsko malo v tom období ešte kráľovské komory v Bratislave (územie od Dunaja po Liptov), Budíne (Zadunajsko) a v Záhrebe (Chorvátsko a Slavónsko).

Prvá písomná zmienka o Kráľovskej komore pochádza z roku 1297, kde sa spomína komorský gróf Hanuš. Za jeho zásluhy ho kráľ Ondrej II. odmenil donáciou lesa medzi mestami Košice a Gelnica. Komora sa organizačne podieľala na výstavbe košického mestského opevnenia a bola zodpovedná za chod košickej minciarne. Zanikla pri obsadení Košíc vojskami protikráľa Jána I. Zápoľského v roku 1536.

Jej nepriamym nástupcom sa stala Spišská komora so sídlom na Šarišskom hrade (od 1539), potom v Prešove a od roku 1567 v Košiciach.

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

  • ELIÁŠ, Štefan. Domus regia Cassoviensis. Košické historické zošity, 2008, čís. 18. ISSN 978-80-969919-4-5.
  • HALAGA, Ondrej Richard. Právny, územný a populačný vývoj mesta Košíc. Košice : Východoslovenské vydavateľstvo, 1967. 83-024-67. S. 14-15.