Krížový smrek

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Krížový smrek alebo tiež Kreuzfichte bol tretí najväčší smrek obyčajný (Picea abies) na Šumave. Rástol na juhovýchodnom svahu hory Boubín pri Lukenskej ceste na križovatke línií rozdelujúcich historické polesia. Priemer jeho kmeňa meral v pňovej výške 174 cm, špička stromu dosahovala do výšky 57,7 m (meranie 1895) a spočítaný objem bol 37,14 m³. Smrek bol vyrúbaný v roku 1895, keď už bol niekoľko rokov suchý. Podľa letokruhov spočítaných pri výrube dožil sa 395 rokov.

Svoje meno získal podľa kríža, ktorý bol vytesaný do jeho kmeňa. Ten pripomínal rok 1832, kedy bol v blízkosti zastrelený člen tlupy pašerákov. Neďaleko smreku stával lovecký zámoček, ktorý dal postaviť Adolf Josef Schwarzenberg. Od zámčeku sa ráno rozchádzali poľovníci a cestu späť ukazovala práve koruna smreka, výrazne presahujúca okolitý les.

Pamätník[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1859 bol vedľa smreka postavený kamenný pamätník, na ktorého stranách sú nápisy Kellne (Včelná), Schattawa (Zátoň), Müllerschlag (Mlynářovice). Meno stromu je zaznamenané pod nápisom Kellne, pod nápisom Schattawa je uvedená nadmorská výška vo vtedajších stopách 3462 – tj. dnešných 1100 m n. m.

V roku 1946 bol pamätník návštevníkmi lesa rozváľaný (pravdepodobne pre nemecké nápisy). Roku 1948 ho lesáci opäť postavili, nemecký nápis prekryla vrstva cementu a bol vyrytý český názov Křížový smrk. Zamestnanci polesia Boubín v roku 2000 vrátili pomníku pôvodnú podobu.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Křížový smrk na českej Wikipédii.