Krištáľová noc

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Pamätná známka

Krištáľová noc, „ríšsky pogrom“ je označenie pre protižidovský pogrom, ktorý sa odohral v noci z 9. na 10. novembra 1938 v Nemecku, k nemu pripojenému Rakúsku a v Sudetách.

Zámienkou na vyvolanie pogromu bol atentát Žida Herschela Grynszpana na sekretára nemeckého veľvyslanectva v Paríži Ernsta vom Ratha, ktorý sa navyše odohral po oslave výročia Pivného puča v Mníchove.

Počas pogromu bolo zavraždených 91 Židov. Odhad počtu obetí na životoch dosahuje 400 po započítaní samovrážd a ťažkých ublížení na zdraví s následkom smrti. Po Krištáľovej noci okolo 30 000 Židov internovali v koncentračných táboroch. Krištáľová noc spôsobila zvýšenie exodu židovského obyvateľstva z nacistického Nemecka, ktorý získal prakticky charakter úteku. Pripravila pôdu k masovému zatváraniu Židov do koncentračných táborov.

Nasledujúci deň sa v mnohých mestách uskutočnili demonštrácie na podporu NSDAP a jej vodcu. Napríklad v Norimbergu sa demonštrácie zúčastnilo 100 000 ľudí.[1] Zvláštny predpis neskôr ustanovil, že na škody spôsobené počas Krištáľovej noci sa nevzťahujú platné poistné zmluvy. Za židovský majetok poškodený jednotkami SA, na ktorý mal z pohľadu Göringa nárok nemecký ľud, boli naopak Židia v Tretej ríši donútení zaplatiť výpalné vo výške 1 miliardy ríšskych mariek, čo predstavovalo približne 10 % príjmov štátnej pokladnice za rok 1938; vražedná akcia a nasledujúce administratívne zásahy (predovšetkým 1. zákon o vylúčení Židov z hospodárskeho života) tak Tretiu ríšu pravdepodobne zachránili pred štátnym bankrotom, ktorý roku 1938 akútne hrozil, a tým aj umožnili Hitlerovi udržať sa pri moci a rozpútať druhú svetovú vojnu[chýba zdroj].

Svoj posmešný názov získala Krištáľová noc podľa rozbitých výkladov židovských obchodov. Bolo vypálených asi 200 synagóg, vrátane asi päťdesiatich v českom pohraničí na územiach, ktoré boli niekoľko týždňov predtým Mníchovskou dohodou pripojené k Ríši, napríklad v Liberci.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. J. Wollenberg, Niemand war dabei… str. 26

Bibliográfia[upraviť | upraviť zdroj]

  • Herbert Schultheis: Die Reichskristallnacht in Deutschland nach Augenzeugenberichten. Rötter Druck und Verlag GmbH, Bad Neustadt a. d. Saale, ISBN 978-3-9800482-3-1
  • Pätzold, Kurt; Runge, Irene: Pogromnacht 1938, Dietz, Berlin 1988
  • Pehle, Walter H.: Der Judenpogrom 1938. Von der Reichskristallnacht zum Völkermord, Fischer, Frankfurt am Main 1988
  • Read, Anthony; Fisher, David: Kristallnacht. Unleashing the Holocaust, Papermac, London 1991
  • Kárný, Miroslav: Pogrom zvaný křišťálová noc, in: Roš chodeš, 11. 1998, pp. 6 – 7, text článku
  • Tauchen, Jaromír: 1938 - Křišťálová noc a některé navazující otázky právního postavení židovské menšiny v období národního socialismu. In: Olomoucké právnické dny 2008. Sborník příspěvků z konference. Olomouc, Iuridicum Olomoucense o.p.s. 2009, s. 779 – 786. (ISBN 978-80-903400-3-9)
  • Hahn, Karl Josef: Kristallnacht in Karlsbad. Křišťálová noc v Karlových Varech, Vitalis, Praha 1998
  • Vojtíšková, Marie: Židé v České Lípě, Česká Lípa 1999 pp. 87 – 89
  • Schultheis, Herbert. Die Reichskristallnacht in Deutschland nach Augenzeugenberichten (Bad Neustädter Beiträge zur Geschichte und Heimatkunde Frankens 3). Bad Neustadt a. d. Saale: Rötter Druck und Verlag. 1985. ISBN 978-3-9800482-3-1.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]