Krv (potravina)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Krv sa v mnohých kultúrach konzumuje ako potravina, často v kombinácii s mäsom. Krv môže byť vo forme krvavej klobásy, ako zahusťovadlo omáčok, či ako konzervovaná solená forma (v časoch nedostatku potravy) alebo v krvnej polievke.[1] Ide o produkt z domestikovaných zvierat, ktorý sa získava na mieste a v čase, keď krv steká do nádoby a následne sa rýchlo skonzumuje alebo spracuje. V mnohých kultúrach je zviera zabité. V niektorých kultúrach je krv tabuizovaným jedlom.[chýba zdroj]

Blodplättar, krvavé palacinky zo Švédska
Czernina, krvavá polievka z Poľska, podávané v holandskom pohári „Polievka dňa“

Krv je vedľajším produktom pri zabíjaní. Skladá sa hlavne z bielkovín a vody a niekedy sa nazýva „tekuté mäso“, pretože má podobné zloženie ako chudé mäso. Na konzumáciu resp. spracovanie pre potravinárske účely je vhodná hygienicky odobratá, inak sa premieňa na krvnú múčku. V humánnej medicíne sa používa špeciálny typ zvieracej krvi.[2]

Použitie krvi[upraviť | upraviť zdroj]

v produktoch:

krvavé klobásy (krvavnička), pred dovarením
  • Krvavá klobása (krvavnička), je akákoľvek klobása vyrobená varením zvieracej krvi s plnkou, kým nie je dostatočne hustá na to, aby po ochladení stuhla. Najčastejšie sa používa prasacia alebo dobytčia krv. Typickými plnidlami sú mäso, tuk, cukrová kaša, chlieb, ryža, jačmeň a ovsené vločky.
  • Tmavé tlačenky,
  • polievky prdelačka,
  • sušená krvná plazma – označovaná ako „živočíšna (bravčová) bielkovina“.[3][4]

ako prísada:

  • na dofarbovanie údenín (vďaka obsahu hemoglobínu)
  • pre navýšenie obsahu bielkovín[5], napríklad v mäsových konzervách, paštétach alebo údeniny,
  • na navýšenie nutričnej hodnoty,
  • pre zlepšenie šťavnatosti mäsového výrobku,
  • u nemastných výrobkov ako náhrada[6] vaječného bielka (v pekárskom a cukrárenskom priemysle).

Hygienicky odobratá krv[upraviť | upraviť zdroj]

Krv sa získava bezprostredne po omráčení a usmrtení zvieraťa pomocou dutých nožov za prísnych hygienických postupov tak, aby nedochádzalo ku kontaminácii mikroorganizmami. Aby nedochádzalo k zrážaniu (koagulácii) krvi, používa sa jednak nepretržité miešanie, prudké ochladenie a ďalej potom napr. kyselina citrónová či citrónan sodný.[6]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. DAVIDSON, Alan. The Oxford Companion to Food. UK: Oxford University Press, 2006. (2.) S. 81 – 82.
  2. Ullmann's Encyclopedia of Industrial Chemistry. 2007. (7.) DOI:10.1002/14356007.a22_289
  3. Testovali jsme paštiky [online]. Granville, 31.10.2021, [cit. 2021-01-25]. Dostupné online. (po český)
  4. Šunka alebo éčka? Poradíme vám, ako rozoznáte kvalitné údené [online]. News and Media Holding, a.s., 26. marec 2013 1:00, [cit. 2021-01-26]. Dostupné online.
  5. Paštéky (relácia Stream) [online]. © 2016 Seznam.cz, a.s., [cit. 2021-01-26]. Dostupné online. (po český)
  6. a b Informační centrum bezpečnosti potravin, Ministerstvo zemědělství. Krev jako potravina [online]. [Cit. 2021-01-26]. Dostupné online. (po český)

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Blood as food na anglickej Wikipédii.