Kultúrna ekológia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Kultúrna ekológia (iné názvy: ekológia kultúry, alebo ekológia myslenia) je subdisciplína kulturológie a multidisciplinárny odbor, ktorý skúma filozofické, sociálne, psychologické a kultúrne predpoklady a spôsoby existencie človeka v prírode i novovytváranom životnom prostredí.

Náplňou výskumu je prežitie v prírodných a sociálnych podmienkach modifikovaných ľudskou činnosťou v globalizovanom svete (zaoberá sa prírodovednými, ekologickými výskumami a definovanie súčasné podoby vzťahu príroda a kultúra); študuje a analyzuje vzájomné vzťahy ľudských kultúr a prírody. [1] Otázkami environmentálnej krízy a kultúrnej ekológie sa zaoberajú Ivan Dubnička, A. Fischerová, J. Ortová, J. Šmajs, Juraj Kučírek a Konrad Lorenz (dielo Osem smrteľných hriechov civlizovaného ľudstva).

Kultúrna ekológia skúma: [2]

  • charakteristické formy životného prostredia (flóra, fauna, klíma, vodstvo)
  • faktory, prostredníctvom ktorých spoločnosť využíva prírodné prostredie na uspokojenie potrieb svojich členov

Človek vytvára niekoľko druhov zaťaženia: [3]

Prežitie ľudského druhu je determinované: [4]

  1. globálnou environmentálnou krízou je ohrozená biosféra, aj samotná kultúra
  2. environmentálna kríza sa dotýka kultúrnej diverzity
  3. v samotnom záujme ľudstva je racionálne riešenie čeliť environmentálnej kríze

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. GAŽOVÁ, V. Acta Culturologica, zväzok 17, Úvod do kulturológie. FF UK, 2009, Bratislava ISBN 80-7121-315-2, s. 76-77
  2. RÁC, I. Sociálna ekológia
  3. GAŽOVÁ, V. Acta Culturologica, zväzok 17, Úvod do kulturológie. FF UK, 2009, Bratislava ISBN 80-7121-315-2, s. 77
  4. DUBNIČKA, I. Kulturológia a environmentálna kríza a ich výchovné aspekty. Acta Culturologica č. 9. Bratislava. 2003. s. 32