Kuruc (povstalecký vojak)
Kuruci (maď. kurucok) boli protihabsburskí povstalci, z oblasti Uhorska v rokoch 1514 do 1711. Intenzívne sa používal najmä koncom 17. storočia. Avšak napr. František II. Rákoci, tento termín pre označovanie vlastných vojsk nepoužíval[1]. Protivníkmi kurucov boli vojská habsburskej monarchie, nazývaní tiež labanci.
Pôvod termínu
Pôvod slova kuruc nie je dodnes uspokojivo vysvetlený. Podľa M. Bela je slovo kuruc odvodené z maďarského označenia križiakov, resp. latinského crutianus. Prví kuruci boli pôvodne príslušníci armády Juraja Dóžu, ktorí mali zasiahnuť v rámci križiackych vojsk proti Osmanskej ríši. Turci označovali týmto termínom uhorských utečencov spod habsburskej nadvlády. Niektoré názory tiež poukazujú na možný pôvod z nemeckého slova Kruztürken (doslova kresťanskí Turci, poturčení kresťania)[1].
Referencie
- ↑ a b V. Dangl, V. Kopčan: Vojenské dejiny Slovenska II. / 1526-1711 / ISBN 80-967113-2-8 Ministerstvo obrany SR, Bratislava, 1995, s. 169
|
Tento článok týkajúci sa dejepisu je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |