Kvitnúca púšť

Kvitnúca púšť je fenomén, ktorý vzniká na púšti Atacama (Čile), najsuchšej púšti na planéte. Tento jav spočíva v rozkvitnutí veľkého množstva rozmanitých druhov kvetov v rokoch, v ktorých sú zrážky neobvykle vysoké a prekonávajú bežné púštne hodnoty.

Z klimatického hľadiska je táto udalosť spojená s fenoménom El Niño, t. j. prehriatie morských prúdov, ktoré zohrievajú pobrežie krajiny, čím sa zároveň zvyšuje množstvo zrážok v oblasti. Rastlinstvo na púšti Atacama pozostáva z viac ako 200 druhov, vo väčšine prípadov endemických kvetov. V závislosti od pobrežnej či vnútrozemskej zóny prevládajú rôzne druhy kvetov, ktoré nekvitnú súbežne počas obdobia trvania tohto fenoménu. 

Cibuľové druhy začínajú kvitnúť ako prvé – medzi nimi napríklad Rhodophiala phycelloides alebo leucocoryne – po ktorých nasledujú semenné rastliny – medzi nimi napríklad Nolana paradoxa, Oenothera coquimbensis, Cristaria ovata, Encelia canescens, Argylia radiata, Alstroemeria kingii, Aristolochia bridgesii alebo Cistanthe grandiflora, pokrývajúca rozsiahle časti púšte.

Dejiny

Obálka práce Flora peruviana, et chilensis, rné descriptiones, et icones ...

Ako v predhispánskom, tak aj v koloniálnom období kvitnúca púšť umožňovala využívať cestu vedúcu krížom cez púšť medzi mestami Copiapó a Vallenar. Volali ju tiež "prechodná cesta" a bola veľmi blízka aktuálnej trase Ruta 5. 

Prvé zbierania druhov kvetín sa konali v 17. a 18. storočí. V roku 1777 sa významní španielski botanici Hipólito Ruiz López a José Antonio Pavón y Jiménez vydali na botanickú expedíciu do miestokráľovstva Peru po dnešných územiach Peru a Čile. 

V roku 1831 sa francúzsky naturista Claudio Gay pokúsil preskúmať kvitnúcu púšť, ale v tom čase vládli suchá a musel sa uspokojiť so skúmaním kaktusov. V roku 1835 sa britský vedec Charles Darwin zmienil o efekte dažďov na semenné rastliny a o efekte zriedkavých dažďov, ktoré v Copiapó a Huasco spôsobovali obrovskú rôznorodosť vegetácie. Keď bol v júni toho roku v údolí Copiapó, dozvedel sa, že po dvoch či troch rokoch sucha prišli hojné dažde. Claudio Gay, poverený čilskou vládou, v septembri 1836 opäť vycestoval na sever Čile, navštívil mestá La Serena, Mina Arqueros a Yerba Buena, kde mal možnosť pozorovať tento fenomén. Neskôr, medzi decembrom 1841 a januárom 1842, navštívil región Atacama. V novembri 1853 Rodulfo Amando Philippi, poverený čilskou vládou, uskutočnil vedeckú výpravu „Cesta na púšť Atacama“, na ktorej opísal dôsledky dažďov počas cesty vlakom medzi Calderou a Copiapó. 

Počas výskumu Federica Philippiho, povereného čilskou vládou študovať flóru provincie Atacamy, nazývaného „Cesta na pobrežie Atacamy“ medzi septembrom a októbrom 1887, sa uskutočnilo pozorovanie vrcholiaceho fenoménu kvitnúcej púšte. 

Počas cesty Federica Philippiho bol objavený v údolí Carrizalu známy kvet z čeľade alstremériovitých Leontochir ovallei. Na tejto vedeckej výprave zozbierali približne 500 vzoriek 258 druhov rastlín, z ktorých 74 bolo pre vedu novým objavom.

Neskôr nemecký botanik Karl Friedrich Reiche vydal sériu publikácií o vybraných rastlinách z púšte Atacama, ktoré sa ukázali v jeho práci Kritické štúdie čilskej flóry. Po niekoľkých rokoch sledovania fenoménu kvitnutia, čilský botanik Carlos Muñoz Pizarro vydal v roku 1965 publikáciu Kvitnúca púšť. 

Kvitnutie púšte Atacama nastalo v rokoch 1983, 1987, 1991, 1995, 1997, 2000 a 2002. Rok 2015 bol z hľadiska fenoménu výnimočný, keďže púšť rozkvitla dvakrát: prvýkrát v apríli a máji, druhýkrát medzi septembrom a októbrom (druhé kvitnutie sa udialo predovšetkým na pobrežnej časti medzi Calderou a Huascom).

Ochrana fenoménu

Rozhodnutia a nariadenia

Prvé opatrenia na ochranu kvitnúcej púšte sa uskutočnili, keď regionálna vláda oblasti Atacama zriadila Komisiu Kvitnúcej Púšte vďaka uzneseniu 634 z 29. augusta 1997,ktoré prijalo opatrenia na ochranu tohto fenoménu vyhlásením púšte za chránenú oblasť a turisticky dôležitú oblasť. Navyše sa legislatíva nastavila tak, aby mestské zastupiteľstvá oblasti vydávali mestské nariadenia určené na kontrolu zberu alebo poškodzovania kvitnúcej púšte. Táto udalosť sa odohrala počas jedného z rozsahovo najdôležitejších rozkvetov v minulosti. Tieto opatrenia boli zavedené za účelom ochrany druhov vyskytujúcich sa v častiach kvitnúcej púšte, ktoré sa nachádzali mimo prírodných chránených oblastí. 

K vyššie spomínaným nariadeniam sa prostredníctvom starostovského dekrétu 2311 pridal 27. augusta 1997 Vallenar a prostredníctvom dekrétu 567 sa 12. septembra 1997 pridalo mestské zastupiteľstvo La Serena. Oba dekréty sa usilovali o zamedzenie extrakcie, vyrubovania, prepravy a predaja vzácnych druhov flóry z tejto oblasti. Neskôr sa prostredníctvom dekrétu 1210 pridalo 20. júla 2000 mestské zastupiteľstvo Freirina. 

Tieto dekréty boli neskôr aktualizované. V prípade mesta La Serena v roku 2003, kedy sa pridal zákaz extrakcie kaktusov a zákaz lovu desiatich druhov vtákov. V roku 2004 sa pridalo mestské zastupiteľstvo La Higuera, ktoré začlenilo do kapitoly rozsiahleho registra kvitnúcu púšť a 120 rastlinných druhov spojených s týmto fenoménom.

V roku 2012 sa pridalo mestské zastupiteľstvo Caldera, v oblasti Atacama, vydaním zákazu dopravnej premávky v oblastiach kvitnúcej púšte. V roku 2014 mestské zastupiteľstvo Vallenar vo svojom nariadení o ochrane a zachovaní životného prostredia pridalo kapitolu na ochranu biodiverzity a mestské zastupiteľstvo Freirina v roku 2015 vydalo nariadenie na ochranu a zachovanie divokej flóry v komúne, ktoré obsahovalo zoznam 25 rastlinných druhov a 14 živočíšnych druhov.

V septembri 2015 regionálna vláda oblasti Atacama aktualizovala rozhodnutie o ochrane kvitnúcej púšte. V novej verzii bolo zmenené zloženie Komisie Kvitnúcej Púšte oblasti Atacama a došlo k rozdeleniu oblasti na oblasť väčšieho prejavu kvitnúcej púšte a oblasť menšieho prejavu kvitnúcej púšte.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kvitnúca púšť

Zdroj

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Desierto florido na španielskej Wikipédii.