El Niño

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
priemerná cirkulácia v južnom pacifiku

El Niňo je periodicky sa opakujúca odchýlka v systéme morského prúdenia v Tichom oceáne, keď sa výrazne zvyšuje prísun povrchovej teplej vody smerom zo západnej časti Tichého oceánu po západné pobrežie Južnej Ameriky.

Názov pochádza zo španielskeho výrazu „El Niño“ (chlapec), lebo ho často pozorovali najskôr v období Vianoc - teda v období narodenia Božieho dieťaťa. Prvými pozorovatelia El Niña vôbec boli rybári na západnom pobreží Južnej Ameriky, ktorí si všímali nezvyčajný nedostatok rýb. Tento vzniká kvôli nedostatku planktóna, ktorý sa v rámci miestnych pomerov viaže skôr na chladnú, ako teplú vodu.

Na živiny je pritom bohatá chladná voda, ktorá za normálnych podmienok prúdi k juhoamerickému pobrežiu vďaka silnému Humboldtovmu prúdu. Vody prúdu sa k pobrežným ryboviskám dostávajú výstupom z hĺbok nahor po svahoch kontinentálnej platne Južnej Ameriky. No pri El Niño nastáva v oblasti rovníka zintenzívnenie prísunu teplej vody zo západu Pacifiku smerom na juhoamerické pobrežie. Nahromadená teplá voda funguje ako pokrievka, ktorá bráni prieniku studenej vody smerom z hlbiny na hladinu oceána. Chladná voda je tak nútená nájsť si priestor na prúdenie v hlbších vrstvách oceána. S teplejšou vodou sa nezmiešava a tak možno pri meraní teploty vody zistiť pomerne ostrý teplotný prechod medzi teplým povrchom a chlasnou hlbinou. Napriek obrovskej mase chladnej vody v hlbších vrstvách oceána, je počasie na pacifickom pobreží Južnej Ameriky počas El Nina teplejšie, lebo ju určuje teplota povrchovej vrstvy, ktorá je pri El Niňo v danej oblasti teplejšia, ako zvyčajne.

El Niño je predovšetkým chápaný ako klimatický fenomén, ktorý ovplyvňuje veľkú oblasť podnebia na Zemi. Najpriamejší je jeho vplyv na atmosféru v tropickom a subtropickom pásme vo východnom Tichom oceáne. V Južnej Amerike svojím vplyvom pôsobí hlavne na tichomorské pobrežie, ale zasahuje aj do oblastí susediacich s Atlantikom. Ďalej má výrazný vplyv na monzúnovú cirkuláciu a klímu v juhovýchodnej Ázii a na počasie v Austrálii. Mení predpovedné modely pre vznik hurikánov v Karibskej oblasti rovnako, ako aj dlhodobé predpovede o type počasia pre územie Spojených Štátov a Kanady, a to až do hĺbky subarktického pásma. Mení dynamiku v rozsahu pobrežného ľadu na pacifickom pobreží Antarktídy. Nezanedbateľný vplyv má na Indický oceán a východ Afriky. Relatívne malý vplyv má na Európu, potom na strednú, severnú a blízkovýchodnú časť Ázie a severozápad Afriky.

Pri El Nino dochádza k týmto výkyvom počasia: Západný Pacifik, juhozápadná Ázia a severovýchod Austrálie majú suchšiu sezónu. V Austrálii sú vtedy aj častejšie požiare buša. Ak sa El Nino vyskytne v zimných mesiacoch, je takmer vždy aj teplejšie. Výnimkou je východná Melanézia a západná Polynézia, ktoré sú vtedy počas zimy na južnej pologuli ešte viac studenšie. Pri El Nino výrazne vzrastajú úhrny zrážok v štátoch Južnej Ameriky, ktoré susedia priamo s Tichým Oceánom - Čile, Peru, Ekvádor a Kolumbia. Zvyčajne býva aj teplejšie - najmä juhovýchod Brazílie a celé pásmo pritichomorských štátov od Ekvádoru až po približne stred Čile. Daždivo je aj v oblasti Uruguaja a priľahlých oblastiach Argentíny a Brazílie. Naopak, suchšie je okolo ústia Amazonky. V Karibiku je počas El Niňa teplejšie a suchšie. Hurikánov je menej alebo majú menej devastačné účinky, pretože sa viac odkláňajú do neobývaných vôd Atlantiku. Ak sa El Nino vyskytne v zime, tak treba počítať s chladnejším a vlhkejším počasím v južných štátoch USA a naopak s miernejšou zimou v pásme okolo hranice medzi južnými oblasťami Kanady a severnejšími štátmi USA. Vplyv je badateľný okolo Veľkých Afrických jazier a horného toku Nílu, kedy sú zimné mesiace (december, január, február...) daždivejšie. V rovnakom období je naopak suchší juhovýchod Afriky a Madagaskar. Vďaka El Nino je zima teplejšia v Japonsku, Kórei a v oblasti nad Vladivostokom na krajnom východe Ruska.