Kytlická hornatina
| Kytlická hornatina | |
| pohorie | |
 Klíč - najvyšší vrch Klíčskej hornatiny
| |
| Štát |  Česko
|
|---|---|
| Regióny | Liberecký kraj, Úsťanský kraj, Sasko |
| Nadradená jednotka |
Lužické hory |
| Susedné jednotky |
Lužický hřbet |
| Podradené jednotky |
Klíčská hornatina Chřibskokamenická kotlina |
| Najvyšší bod | Klíč |
| - výška | 760 m n. m. |
| - súradnice | 50°47′19″S 14°34′22″V / 50,788611°S 14,572778°V |
| Najnižší bod | koryto Kamenice |
| - výška | 330 m n. m. |
| Rozloha | 90 km² (9 000 ha) |
| Geologické zloženie | pieskovec, čadič |
 Poloha pohoria
| |
| Wikimedia Commons: Lusatian Mountains | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Kytlická hornatina je podcelok, nižšia a menšia časť Lužických hôr v Česku. Leží severne od Českej tabule, v okresoch Děčín a Česká Lípa. Najvyšším vrchom je 760 metrov vysoký Klíč na sever od Nového Boru, najnižšia časť je vo výške 330 m n. m. (riečka Kamenice).[1]
Členenie[upraviť | upraviť zdroj]
Lužické hory na severe Čiech sú jedným z geomorfologických celkov Krkonošskej oblasti. Majú dva podcelky - vyšší Lužický hřbet na severozápade a nižšiu Kytlickú hornatinu (podľa Demko IVA-2B) v západnej časti Lužických hôr. Rozloha Kytlickej hornatiny je 90 km2.
Kytlická hornatina sa člení do dvoch okrskov - vyššia, rozľahlejšia Klíčská hornatina (IVA-2B-a) a nižšia a rozlohou menšia Chřibskokamenická kotlina (IVA-2B-b).[2]
Najvyššie vrcholy[upraviť | upraviť zdroj]
Kytlická hornatina dosahuje 14 vrcholmi výšku 650 m n. m.
- Klíč 760 m n. m.
- Studenec 736 m n. m.
- Velký Buk 736 m n. m.
- Malý Buk 712 m n. m.
- Javor 693 m n. m.
- Velká Tisová 692 m n. m.
- Javorek 686 m n. m.
- Sokol 669 m n. m.
- Medvědí vrch 663 m n. m.
- Rousínovský vrch 660 m n. m.
- Srní hora 657 m n. m.
- Zlatý vrch 656 m n. m.
- Popelová hora 652 m n. m.
- Hřebec 650 m n. m.
Ochrana prírody[upraviť | upraviť zdroj]
Do oblasti Kytlickej hornatiny zasahuje najmä CHKO Lužické hory, menšia časť spadá pod CHKO Labské pieskovce.[2]
Je tu niekoľko prírodných pamiatok a rezervácií (napr. NPP Zlatý vrch) a rad náučných chodníkov (napr. Naučná stezka Okolím Studence).
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ BÍNA, Jan; DEMEK, Jaromír. Z nížin do hor. Praha : Academia, 2012. ISBN 978-80-200-2026-0. Kapitola Kytlická hornatina, s. 142.
- ↑ a b Z nížin do hôr, str. 142
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Web Lužické hory
- Príroda Děčínska Archivované 2013-10-20 na Wayback Machine
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kytlická hornatina na českej Wikipédii.