LEROS

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

LEROS je rad chemických raketových motorov vyrábaných firmou Nammo (Nordic Ammunition Company)[1] v meste Westcott, Buckinghamshire, v Spojenom kráľovstve. Motory LEROS sa používajú ako primárne motory na zdvihnutie apogea obežnej dráhy telekomunikačných družíc, napríklad Lockheed Martin A2100[2] ako aj misie v hlbokom vesmíre, napríklad sonda Juno.[3]

Rodina motorov pochádza z modelu LEROS 1, ktorý bol v 90. rokoch vyvinutý a kvalifikovaný Royal Ordnance. Spoločnosť British Aerospace začala podnikať v oblasti vesmírnych pohonov. Stala sa majiteľom americkej spoločnosti American Pacific Corporation, Moog[4] (od roku 2012) a Nammo (2017). Motory LEROS sú vyrobené z nióbovej zliatiny, ktorá sa tradične používa pre raketové motory na kvapalné palivo, ako bol hlavný motor lunárneho modulu Apollo. Od roku 2011 bolo úspešne použitých viac ako 70 motorov série LEROS 1.[5]

Motor Palivo Ťah Isp Poznámka
LEROS 1c[6] Hydrazín / MON 460 N 325
LEROS 1b Hydrazín / MON 635 N 318
LEROS 2b MMH / MON 407 N 318
LEROS 4 MMH / MON 1100 N 323[7] Vyvinutý približne v roku 2014 pre program robotického prieskumu Marsu Európskej vesmírnej agentúry (ESA)[8]

Použitie[upraviť | upraviť zdroj]

Sonda Juno NASA a motor LEROS 1b (počítačom generovaný obraz)

Motory LEROS boli použité na mnohých misiách NASA a iných kozmických agentúr:

  • NEAR Shoemaker (Near Earth Asteroid Rendezvous)
  • Mars Global Surveyor[9]
  • Mercury Messenger[10]
  • Juno – Došlo k problémom s héliovým spätným ventilom na Juno, ktoré viedli k odloženým manévrom a k poruche po prvom spustení na Intelsat 33e, ktorý si vyžadoval zálohovanie nízkopriepustných trysiek, umožňujúcich aby sa satelit dostal na zamýšľanú obežnú dráhu.[11]
  • JCSAT-13[12]
  • Sirius 4
  • Nimiq 1[13]
  • SBIRS GEO 1 and GEO 2[14][15]
  • Intelsat 33e[11]
  • Be-rešit lunar lander[16]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ Nammo acquires Moog’s European In-Space Propulsion businesses. Mynewsdesk, 12 June 2017. Dostupné online [cit. 2018-06-28]. (po anglicky)
  2. ↑ Spaceflight Now - LEROS 1c Prvé streľby
  3. ↑ . Dostupné online.
  4. ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2019-03-06]. Dostupné online. Archivované 2017-02-22 z originálu.
  5. ↑ . Dostupné online.
  6. ↑ Moog ISP Apogee/Upper Stage Thrusters, webarchive - https://web.archive.org/web/20141129012448/http://www.moog.com/products/thrusters/apogee-upper-stage-thrusters/
  7. ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2019-03-06]. Dostupné online. Archivované 2022-01-16 z originálu.
  8. ↑ . Dostupné online.
  9. ↑ Astronautix - Mars Global Surveyor, webarchive - https://web.archive.org/web/20090810180658/http://www.astronautix.com/craft/marveyor.htm
  10. ↑ Spacenewsfeed - NASA Mercury Messenger Orbit Insertion
  11. ↑ a b Stephen Clark. Intelsat satellite in service after overcoming engine trouble [online]. Spaceflight Now, 30 January 2017, [cit. 2017-01-31]. Dostupné online.
  12. ↑ Spaceflight101 - Ariane 5 Flight VA206, webarchive - https://web.archive.org/web/20130212020826/http://www.spaceflight101.com/va-206-ariane-5-mission.html
  13. ↑ Astronautix - A2100 Platform, webarchive - https://web.archive.org/web/20130719070852/http://www.astronautix.com/craft/as2100.htm
  14. ↑ Skyrocket - SBIRS Geo 1
  15. ↑ Spaceflight101 - Atlas V SBIRS Geo 2 Launch, webarchive - https://web.archive.org/web/20140913194525/http://www.spaceflight101.com/atlas-v-sbirs-geo-2-launch-updates.html
  16. ↑ Jonathan Amos. Israel's Beresheet robot sets its sights on the Moon. BBC News Online, 21 February 2019. Dostupné online.
Portal Kozmonautický portál
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=LEROS&oldid=7715616“