Ladislav Berčéni

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Ladislav Berčéni
Ladislav Berčéni
Narodenie3. august 1689
Prešov, Slovensko
Úmrtie9. január 1778 (88 rokov)
Luzancy, Francúzsko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Ladislav Berčéni

Gróf Ladislav Berčéni - Bercsényi de Székes (* 3. august 1689, Prešov – † 9. január 1778, Luzancy, Francúzsko) bol významný vojvodca uhorského pôvodu pôsobiaci najmä v službách Francúzska.[1]

Pôvod[upraviť | upraviť kód]

Ladislav Berčéni, ktorého priezvisko sa vyskytuje v podobe Bercsényi, Bercheny, Ladislas Ignace de Bercheny (v matrike ako Ladislaus Ignatius Berzeni) sa narodil v Prešove. Rodný dom Berčéniho stal na Hlavnej ulici v Prešove tam, kde je teraz postavený palác Klobušickovcov. Jeho otcom bol gróf Mikuláš Berčéni, významný uhorský aristokrat, cisársky generál a neskôr generalissimus povstaleckého vojska Františka II. Rákócziho. Matka, grófka Kristína Drugetova, bola dcérou cisárskeho generála Juraja Drugeta.[2]

Miesto kde stal v Prešove rodný dom maršala Berčéniho

Život[upraviť | upraviť kód]

V galérii slávnych uhorských vojvodcov, má osobitné miesto Ladislav Berčéni. Na Slovensku len málokto vie, že práve on bol prvým a zároveň jediným hornouhorským rodákom, ktorý dosiahol hodnosť maršala Francúzska. Jeho životný príbeh je predmetom desiatok vedeckých štúdií, odborných článkov i monografii. Vo Francúzsku na počesť 200. výročia jeho úmrtia roku 1978 vydali poštovú známku s jeho portrétom. Rodák z Prešova nadanie na vojenstvo dostal do vienka. Jeho otec bol cisársky generál a neskôr generalissimus povstaleckého vojska Františka II. Rakócziho. Matka, zasa dcérou generála. Detstvo okrem Prešova prežil vo Vranove, Brunovciach a Tovarníkoch v niekdajšej Nitrianskej stolici. Po matkinej náhlej smrti 1691 žil u príbuzných v Hlohovci a od roku 1695 v Užhorode, kde ako desaťročný začal navštevovať jezuitské gymnázium. Po otcovom úteku do Poľska roku 1701 dvanásťročného Ladislava preložili na jezuitské gymnázium v Košiciach.

V roku 1703 sa chcel dostať k otcovi, no bol chytený a až do roku 1704 väznený ako vojnový zajatec. Generalissimus Berčéni ani knieža František II. Rákóczi nesplnili jeho túžbu stať sa vojakom. Musel sa najprv vzdelávať. Preto pokračoval v štúdiu, ktoré dokončil v Jagri a potom navštevoval univerzitu v Trnave.[3]

Odpoveď na otázku, aký vlastne bol Ladislav Berčéni, nie je jednoduchá, ale ani až tak zložitá. Jeho činy, jeho život sú svedectvom toho, že v mnohom ho možno považovať za úspešného hrdinu, ale zároveň sa nevyhol ani oscilácii k pólu antihrdinstva či falošného hrdinstva. Konkrétnym výrazom tejto je jeho účasť na svojvoľnej exekúcii turčianskych vyslancov na Onodskom sneme.

Z hľadiska vojenského Berčéniho husársky pluk pôsobil vo zväzku francúzskej armády v rokoch 1721 – 1791, čiže až do obdobia Veľkej francúzskej revolúcie. Majiteľmi a veliteľmi pluku sa po Ladislavovi Berčénim stali jeho synovia. V rokoch 1751 – 1762 plukovník Mikuláš František a v rokoch 1762 – 1791 generál František Anton. Podľa zistenia maďarského vojenského historika Jozsefa Zachara za sedem desaťročí slúžilo v pluku približne 2 750 mužov, z nich prinajmenej 634 malo uhorský pôvod.[4]

Vojenská kariéra[upraviť | upraviť kód]

Povýšenia[upraviť | upraviť kód]

Vojenské funkcie[upraviť | upraviť kód]

  • 1708 - dôstojník kniežacej telesnej gardy
  • veliteľ husárskeho pluku
  • 1720 patent na zriadenie vlastného husárskeho pluku
  • hlavným inšpektorom husárskych vojsk francúzskej armády.
  • roku 1759, 70-ročný maršal Berčéni definitívne abdikoval na vojenskú službu a ďalšie dve desaťročia prežil vo svojom kaštieli v Luzancy.(Francúzsko) Tam aj 9. januára 1778 zomrel.

Udelené rady a vyznamenania[upraviť | upraviť kód]

  • 1720 mu kráľ udelil najvyššie francúzske vojenské vyznamenanie – rytiersky kríž Radu sv. Ľudovíta
  • v marci 1743 prevzal veliteľsky kríž Radu sv. Ľudovíta
  • 1753 udelenie veľkokríža Radu sv. Ľudovíta
  • maršalskú palicu so zlatými ľaliami mu 9. apríla 1758 vo Versailles osobne odovzdal kráľ Ľudovít XV.

Významné bitky[upraviť | upraviť kód]

Od roku 1721 Berčéniho pluk bojoval na rôznych európskych bojiskách v rokoch (1733 – 1735), (1741 – 1748) a (1756 – 1763). Veliacou rečou pluku bola maďarčina, a nie francúzština.

Verejné a politické funkcie[upraviť | upraviť kód]

Plnil diplomatické poslania, zastupoval otca pri výkone funkcie hlavného župana Užskej stolice.[4]

Berčéniho 1. husársky pluk[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Peter Švorc a kolektív, Sprievodca po historickom Prešove. Universum, Prešov, 1997
  2. Segeš, Vladimír : Z kuruckého kapitána maršal Francúzska. Gróf Ladislav Berčéni (Bercsényi, Bercheny). História revue 4, 2004, č. 5 str. 93
  3. Segeš, Vladimír : Z kuruckého kapitána maršal Francúzska. Gróf Ladislav Berčéni (Bercsényi, Bercheny). História revue 4, 2004, č. 5 str. 94
  4. a b Segeš, Vladimír : Z kuruckého kapitána maršal Francúzska. Gróf Ladislav Berčéni (Bercsényi, Bercheny). História revue 4, 2004, č. 5 str. 96

Zdroje[upraviť | upraviť kód]

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]