Lasos z Hermiony
Lasos (starogr. Λάσος; * asi 548 – 545 pred Kr. Hermioné) bol starogrécky lyrický básnik a hudobný teoretik.[1]
Lasos, rodák z Hermiony (v Argolide), tvoril najmä pod patronátom Hipparcha (brata tyrana Hippia). Skladal kultové hymny, stál pri zrode aténskej dithyrambickej poézie a dithyramb uviedol do hudobných súťaží usporiadaných k pocte boha Dionýza (na Dionýziach).[1][2] Dithyramb (dithyrambos, slovo neznámeho pôvodu) bol druh zborovej lyriky k pocte boha Dionýza (námet nebol vždy nutne spojený s Dionýzom). Dithyramby predvádzal 50-členný zbor bez masiek, ktorý tancoval a spieval v orchéstre divadla (sprevádzal ich hudobník zvyčajne v hre na aulos[3]).[4] Prvým víťazom tejto súťaže sa v roku v 509/8 stal istý Hypodikos z Chalkidy.[2]
Z jeho básní sa zachovali len zlomky, a to báseň Kentauri (Kentauroi) a chválospev na Demetru (možno dithyramby), v ktorých sa vyhýbal používaniu písmena sigma.[5] Hudobný teoretik Aristoxenos z Tarentu tvrdil, že niektorí hudobníci odmietli sigmu, pretože bola „ťažko vysloviteľná“ alebo „ostro znejúca (σκληρόστομον)“ „a nevhodná pre aulos“.[3] Tu je začiatok asigmatického chválospevu na Demetru:
Δάματρα μέλπω Κόραν τε Κλυμένοι' ἄλοχον μελιβόαν ὕμνον ἀναγνέων Αἰολίδ' ἂμ βαρύβρομον ἁρμονίαν |
preklad:Spievam Demetre a Kore, neveste Klymena (epiteton Háda) dvíhajúc sladko znejúci hymnus v hlboko burácajúcom aiolskom ladení. [5][6] |
Lasos bol podľa tradície Pindarovým učiteľom (Pindaros tiež tvoril asigmatickú poéziu a jeho časomerné verše sa podobajú[7][2]), autorom prvej knihy o hudbe (zachovanej len vo fragmentoch) a tiež autorom viet zvaných Lasismata (Λασίσματα).[8][9] Lasismata boli typom hádaniek („vtipných hádaniek“ γρίφοι – grifoi [10]), ktoré v poézii už dlho existovali v trochu inej podobe, ale ktoré sa v piatom a štvrtom storočí pred Kr. oddelili od tohto prostredia a sofisti ich povýšili na formu umenia (tiež eristického umenia[11]). Takto možno Lasa nazvať ako predchodcu sofistov (medzi ktorých patril napr. Protagoras alebo Prodikos).[12][13] Podľa Diogena Laertia ho niektorí považovali za jedného z mudrcov staroveku.[14]
Referencie a bibliografia
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 292.
- ↑ a b c Egert Pöhlmann. Ancient Music in Antiquity and Beyond. Berlin : Walter de Gruyter GmbH & Co KG, 2020. ISBN 978-31-1066-810-0. S. 19.
- ↑ a b Anna A. Lamari, Franco Montanari, Anna Novokhatko. Fragmentation in Ancient Greek Drama. Berlin : Walter de Gruyter GmbH & Co KG, 2020. ISBN 978-31-1062-169-3. S. 77.
- ↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 272.
- ↑ a b David A. Campbell. The Golden Lyre. London : Duckworth, 1983. ISBN 978-07-1561-563-8. S. 199.
- ↑ Antonio Guzmán, Javier Martínez. Animo Decipiendi?. Groningen : Barkhuis, 2019. ISBN 978-94-9244-484-4. S. 102.
- ↑ Eric Csapo, Margaret C. Miller. The Origins of Theater in Ancient Greece and Beyond. Cambridge : Cambridge University Press, 2007. ISBN 978-05-2183-682-1. S. 184.
- ↑ Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Laso [1]
- ↑ Hypomnemata. Göttingen : Vandenhoeck & Ruprecht, 1991. ISBN 978-35-2525-195-9. S. 39.
- ↑ Robert W. Wallace. Reconstructing Damon. Oxford : OUP Oxford, 2015. ISBN 978-01-9150-889-9. S. 14.
- ↑ G. Aurelio Privitera. Laso di Ermione nella cultura ateniese e nella tradizione storiografica. Roma : Edizioni dell'Ateneo, 1965. S. 59.
- ↑ Felix Jacoby, Jan Bollansée, Guido Schepens. Reconstructing Damon. Leiden : BRILL, 1998. ISBN 978-90-0411-303-9. S. 172.
- ↑ Richard Seaford. Tragedy, Ritual and Money in Ancient Greece. Cambridge : Cambridge University Press, 2018. ISBN 978-11-0717-171-8. S. 160.
- ↑ Diogenes Laertios. Životopisy slávnych filozofov. Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 200. ISBN 978-80-8061-286-3. S. 198.