Latinská kolonizácia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Latinská kolonizácia bola kolonizačná činnosť latinského spolku, ktorá prebiehala od 5. storočia pred Kr. až do rozpustenia spolku v roku 338 pred Kr., a to na časti Apeninského polostrova. V rámci nej vznikli osady Velitrae (494), Signia (494), Norba (492), Circeii (392), Satricum (383) či strategické pevnosti NepetSutrium (383). Z pohľadu dejín starovekého Ríma išlo o predchodkyňu vlastnej rímskej kolonizácie.[1]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Marek, Václav (2008), „kolonizace římská“, in Marek, Václav; Oliva, Pavel; Charvát, Petr, Encyklopedie dějin starověku (1. vyd.), Praha: Libri, str. 221, ISBN 978-80-7277-201-8