Preskočiť na obsah

Montreal Canadiens

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Le Club de Hockey Canadien)
Montreal Canadiens
(Canadiens de Montréal)
Montreal Canadiens (Canadiens de Montréal)
Montreal Canadiens
(Canadiens de Montréal)
Konferencia Východná
Divízia Atlantická
Založený 4. december 1909
História Montreal Canadiens
1910 – súčasnosť
Štadión Bell Centre
Mesto Montreal, Quebec
Lokálne mediálne pobočky CJAD (800 AM)
RDS
CKAC (730 AM)
Farby klubu modrá, biela a červená
              
Vlastník USA Geoff Molson
Generálny manažér Kanada Kent Hughes
Tréner Kanada Martin St. Louis
Kapitán Kanada Nick Suzuki
Nižšie ligové pobočky Laval Rocket (AHL)
Trois-Rivières Lions (ECHL)
Víťaz Stanley Cupu 1915 – 16, 1923 – 24, 1929 – 30, 1930 – 31, 1943 – 44, 1945 – 46, 1952 – 53, 1955 – 56, 1956 – 57, 1957 – 58, 1958 – 59, 1959 – 60, 1964 – 65, 1965 – 66, 1967 – 68, 1968 – 69, 1970 – 71, 1972 – 73, 1975 – 76, 1976 – 77, 1977 – 78, 1978 – 79, 1985 – 86, 1992 – 93
Víťaz konferencie 1975 – 76, 1976 – 77, 1977 – 78, 1978 – 79, 1985 – 86, 1988 – 89, 1992 – 93, 2020 - 21
Víťaz divízie 1927 – 28, 1928 – 29, 1929 – 30, 1930 – 31, 1931 – 32, 1936 – 37, 1967 – 68, 1968 – 69, 1972 – 73, 1974 – 75, 1975 – 76, 1976 – 77, 1977 – 78, 1978 – 79, 1979 – 80, 1980 – 81, 1981 – 82, 1984 – 85, 1987 – 88, 1988 – 89, 1991 – 92, 2007 – 08, 2012 – 13, 2014 – 15
Uniforms

Montreal Canadiens[1][2] (slovenská výslovnosť [montreal/montriol kenediens/kenejdiens][1]; iné názvy pozri nižšie) je hokejový klub NHL sídliaci v kanadskom Montreale. Klub hrá v Atlantickej divízii Východnej konferencie. Bol založený v roku 1909 a je súčasťou tzv. Original Six, pôvodnej šestice klubov NHL. Svoje domáce zápasy hrá v Bell Centre. Dvadsaťštyrikrát vyhral Stanley Cup, čo je najviac spomedzi klubov, ktoré kedy hrali NHL.[3] Posledný Stanley Cup získal v sezóne 1992/1993 (ako zatiaľ posledný klub z Kanady).[4] V drese Montrealu nastupovali legendárni hráči, po mnohých sú v súčasnosti nazvané prestížne trofeje. 40 bývalých hráčov Montrealu je v Sieni slávy NHL.[5]

  • oficiálny názov: Le Club de Hockey Canadien[6] alebo Club de hockey Canadien, Inc.[7]
  • skratka: CHC[7]
  • známy aj ako: Habs alebo Les Canadiens[6]
  • logo klubu označuje začiatočné písmená názvu: „Club de Hockey Canadien“ (názov používaný od roku 1917)[6]
  • franc. Les Canadiens de Montréal
  • angl. Montreal Canadiens

Montreal Canadiens bol založený v roku 1909 (jeho predchodcom bol Haileybury Hockey Club). Vznikol ešte pred začiatkom NHL a bol súčasťou jej predchodcu, súťaže NHA. Zakladateľ ligy NHA Ambrose O'Brien bol presvedčený, že liga potrebuje popri Montreal Shamrocks a Montreal Wanderers aj ďalšieho rivala z Montrealu. Svoj prvý zápas odohrali Canadiens 5. januára 1910, trénerom bol Jack Laviolette.[8] Prvýkrát vyhrali Stanley Cup v sezóne 1915/1916, keď zvíťazili nad Portlandom.

V roku 1924 klub získal Stanley Cup znova; dopomohla mu k tomu nová útočná formácia, tvorená nováčikom Howiem Morenzom, Aurelom Joliatom a Billym Boucherom. Zdolal Calgary Tigers a Vancouver Maroons v zmiešanom formáte play-off.

Od sezóny 1926/1927 hrali Canadiens svoje domáce zápasy na štadióne Montreal Forum, presťahovali sa sem kvôli problémom s ľadom v Mount Royal Arena.

1932 – 1967: Koniec Morenza a Original Six

[upraviť | upraviť zdroj]

Hviezdy Canadiens (Morenz a Joliat) zhasli na začiatku 30. rokov, v sezóne 1935/1936 dosiahli najhorší výsledok a skončili na poslednom mieste. Dobrý výsledok sa klubu podaril v nasledujúcej sezóne 1936/1937, ale vzápätí prišiel šok v podobe smrti Morenza, ktorý mal iba 34 rokov.

Tím z roku 1942

Nasledovali ďalšie nevýrazné sezóny; v sezóne 1939/1940 dosiahli Canadiens iba 10 víťazstiev, čo je najmenej počas celej histórie klubu. V roku 1940 sa stal novým trénerom Dick Irvin. V sezóne 1943/1944 získali Canadiens Stanley Cup; útočná formácia Maurice Richard, Toe Blake a Elmer Lach sa stala slávnou, keď v základnej časti sezóny Canadiens prehrali iba 5 zápasov. Maurice Richard prepisoval históriu NHL, keď sa mu ako prvému hráčovi podarilo streliť v roku 1945 50 gólov (v 50 zápasoch). Napriek sile Canadiens nakoniec prehrali vo semifinále play-off s Torontom. V sezóne 1945/1946 opäť získali Stanley Cup, keď zdolali vo finále play-off Boston Bruins 4 : 1 na zápasy.

V roku 1957 kúpili klub bratia Molsonovci, vlastníci pivovaru Molson. 50. roky boli najslávnejšou érou Canadiens.[9] Od roku 1951 až do roku 1960 sa každý rok prebojovali do finále play-off, pričom šesťkrát boli úspešní. Novým trénerom po Irvinovi sa stal v roku 1955 Toe Blake a klub bol doplnený o viacero výborných hráčov, akými boli Jean Beliveau, Bernie Geoffrion, či brankár Jacques Plante. Spolu s Mauricom Richardom a jeho mladším bratom Henrim patrili k najlepším hráčom tej doby.

1967 – 1986: Expanzia NHL

[upraviť | upraviť zdroj]

Ku koncu 60. rokov sa v USA nachádzalo viacero klubov, ktoré boli schopné konkurovať špičke vtedajšej NHL. V roku 1967 bolo do NHL pribraných šesť klubov (Philadelphia, St. Louis, Minnesota, Los Angeles, Oakland a Pittsburgh), ktoré vytvorili svoju vlastnú divíziu. Nastal koniec slávnej éry NHL nazývanej Original Six (Pôvodná šestka).

V sezóne 1966/1967 sa Torontu podarilo prerušiť víťazné roky Montrealu, keď Maple Leafs zdolali Canadiens 4 : 2 na zápasy. Nasledujúce dve sezóny však boli Canadiens opäť úspešní.

V roku 1970 sa Montrealu ani Torontu nepodarilo dostať do play-off; bolo to prvýkrát v histórii, čo v play-off chýbali kanadské mužstvá. Ten rok Stanley Cup získal Boston Bruins, keď jeho súper St. Louis Blues skončil tretíkrát po sebe vo finále bez vyhratého zápasu.

V nasledujúcej sezóne 1970/1971 sa Montrealu podarilo zdolať favorizovaný Boston na čele s Philom Espositom a Bobbym Orrom v prvom kole play-off. Veľkou mierou sa o to zaslúžil brankár Canadiens Ken Dryden. Canadiens pokračovali až do finále, kde si poradili s dominantným klubom západnej divízie Chicago Blackhawks.

Canadiens sa tešili zo zisku Stanley Cupu štyrikrát po sebe v rokoch 19761979. Klub vtedy trénoval Scotty Bowman.

Väčšina slávnych hráčov Canadiens skončila s aktívnou činnosťou v 80. rokoch (okrem Lafluera, Robinsona, či Gaineyho). Klubu sa podarilo získať švédskeho útočníka Matsa Näslunda, Guya Carbonneaua a mladého obrancu Chrisa Cheliosa. Táto kombinácia spolu s brankárskym hrdinom Patrickom Royom doviedla Canadiens k zisku Stanley Cupu.

Od roku 1986 – moderná NHL

[upraviť | upraviť zdroj]

V sezóne 1985/1986 získali hráči Canadiens Stanley Cup, keď vo finále zdolali Calgary Flames. Potom nasledovalo šesť sezón bez väčšieho úspechu, ale zmena prišla v sezóne 1992/1993. Canadiens sa prebojovali do finále play-off, kde nastúpili proti Los Angeles Kings. V prvom zápase prehrali 4 : 1. Väčšina fanúšikov predpokladala, že Los Angeles na čele s Waynom Grezkym privedie toto finále do úspešného konca. Canadiens ale v ďalších zápasoch zabojovali a diváci boli svedkami predĺžení. V nich rozhodli hráči Canadiens; obranca Eric Desjardins a dvakrát John LeClair. Piaty zápas sa hral v Montreale, Canadiens vyhrali 4 : 1 a získali svoj zatiaľ posledný Stanley Cup.

V roku 1995 sa Canadiens nedostali do play-off prvýkrát za posledných 25 rokov, v decembri toho roku prehrali doma zahanbujúco s Detroitom 1 : 11. Krátko po zápase klub vymenil brankára Patricka Roya do Colorado Avalanche.[8]

Interiér Bell Centre

11. marca 1996 odohrali Canadiens svoj posledný zápas na štadióne Montreal Forum, na ktorom hrali domáce zápasy od roku 1926). V tomto zápase vyhrali nad Dallas Stars 4 : 1 a víťazný gól strelil ruský útočník Andrej Kovalenko. Novým štadiónom sa stalo Molson Centre (v roku 2003 premenované na Bell Centre).[10]

Canadiens chýbali v play-off v troch po sebe nasledujúcich sezónach - od 1999 do roku 2001. V tom čase sa dokonca uvažovalo o presune klubu do amerického mesta. Americký investor nakoniec sľúbil, že klub zostane v Montreale.

Na jeseň 2001 sa ukázalo, že klub možno nebude môcť rátať so Saku Koivom, ktorý v ňom hral už od roku 1995. Bola mu diagnostikovaná rakovina a jeho ďalšie účinkovanie bolo otázne. Našťastie sa uzdravil, vrátil sa už nasledujúcu sezónu a získal Bill Masterton Memorial Trophy. V roku 2002 sa Canadiens prebojovali do play-off, aj vďaka kvalitným výkonom brankára Josého Theodora. Dostali sa do druhého kola, kde podľahli Caroline Hurricanes.

Posledné sezóny

[upraviť | upraviť zdroj]

13. januára 2006 sa vedenie rozhodlo dať výpoveď trénerovi Claudovi Julienovi. Nahradil ho Bob Gainey, generálny manažér klubu. Neskôr sa počas tejto sezóny rozhodlo o výmene na poste brankára; José Theodore, ktorý odohral viacero nevydarených zápasov, prestúpil do Colorada a namiesto neho angažovali Švajčiara Davida Aebischera.[11] V sezóne 2005/2006 skončili Canadiens na treťom mieste v Severovýchodnej divízii Východnej konferencie. Vo Východnej konferencii sa umiestnili na 7. mieste z 15. mužstiev a postúpili do play-off. Tu sa v prvom kole stretli s Carolina Hurricanes, aj napriek vedeniu 2 : 0 na zápasy[12] nakoniec sériu prehrali 2 : 4 a nepostúpili.[13]

Montreal získal v sezóne 2006/2007 v základnej časti 90 bodov, najproduktívnejším hráčom bol kapitán Saku Koivu. Ku koncu sezóny 2006/2007 sa klub ocitol na hrane postupu do play-off. V posledných zápasoch bojoval o miesto v play-off s Torontom a NY Islanders. Do zostavy sa vrátil brankár Cristobal Huet, ktorý dostal príležitosť na rozhodujúci posledný zápas sezóny proti Torontu. Montreal tento napínavý zápas nakoniec prehral 5 : 6 a do play-off nepostúpil.[14]

V sezóne 2007/2008 získal Montreal v základnej časti 104 bodov, vďaka čomu bol prvý vo Východnej konferencií. V prvom kole play-off zdolal Boston Bruins 4 : 3 na zápasy, ale v druhom kole prehral s Philadelphiou 1 : 4 na zápasy. 29. decembra 2008 sa Canadiens výhrou 5 : 2 nad Floridou stal prvým klubom NHL, ktorý dosiahol métu 3000 víťazstiev v základnej časti NHL.[15]

Symboly klubu

[upraviť | upraviť zdroj]

Klubové farby červená, modrá a biela sa používajú od roku 1914. Tradičné farby sú tiež farbami franko-kanadskej kultúry. Logo klubu, ktoré patrí k najstarším a najrozpoznávanejším športovým logám a ktoré pozostáva z písmen 'C' a 'H', sa používa od roku 1917.

Domáci dres klubu je prevažne červenej farby a obsahuje štyri modré a biele pruhy. Dres používaný pre zápasy vonku pozostáva prevažne z bielej farby a obsahuje jeden červený a jeden modrý pruh na páse a hrubý červený pruh na ramenách. Tento dizajn je používaný s menšími obmenami od roku 1914 a dres býva označovaný ako 'La sainte flanelle'.

Od sezóny 2004/2005 má klub svojho maskota, je ním Youppi, ktorý býval maskotom bejzbalového klubu Montreal Expos.

Súčasný káder

[upraviť | upraviť zdroj]

Stav k sezóne 2023-2024

# Nat Hráč Pozícia Strela Výška Váha Rok narodenia Kontrakt do:
34 Kanada Jake Allen G Ľavá 188 90 1990 24/25
35 Kanada Samuel Montembeault G Ľavá 191 90 1996 23/24
30 Kanada Cayden Primeau G Ľavá 191 92 1999 24/25
52 Kanada Justin Barron O Pravá 188 91 2001 23/24
21 Kanada Kaiden Guhle O Ľavá 188 93 2002 24/25
54 USA Jordan Harris O Ľavá 180 86 2000 24/25
26 Kanada Jonathan Kovacevic O Pravá 195 99 1997 24/25
8 Kanada Mike Matheson (A) O Ľavá 188 85 1994 25/26
58 Kanada David Savard O Pravá 185 106 1990 24/25
6 Kanada Chris Wideman O Pravá 178 82 1990 23/24
72 Kanada Arber Xhekaj O Ľavá 193 108 2001 23/24
17 Kanada Josh Anderson PK/LK Pravá 191 100 1994 26/27
40 Fínsko Joel Armia PK Pravá 192 99 1993 24/25
22 USA Cole Caufield PK/LK Pravá 170 79 2001 30/31
77 Kanada Kirby Dach C Pravá 193 96 2001 25/26
28 USA Christian Dvorak C/LK Ľavá 185 91 1996 24/25
71 Kanada Jake Evans PK/C Pravá 183 84 1996 24/25
11 Kanada Brendan Gallagher (A) PK Pravá 174 83 1992 26/27
49 Kanada Rafaël Harvey-Pinard LK Ľavá 175 83 1999 24/25
91 Kanada Sean Monahan C Ľavá 185 91 1994 23/24
15 Kanada Alex Newhook C/LK Ľavá 178 86 2001 26/27
70 Kanada Tanner Pearson LK Ľavá 185 91 1992 23/24
55 Kanada Michael Pezzetta C/LK Ľavá 185 98 1998 24/25
20 Slovensko Juraj Slafkovský LK Ľavá 191 108 2004 24/25
14 Kanada Nick Suzuki (C) C Pravá 180 93 1999 29/30
56 Fínsko Jesse Ylönen PK Pravá 186 86 1999 23/24

Sezóny a rekordy

[upraviť | upraviť zdroj]

Toto je čiastočný zoznam výsledkov Canadiens v posledných sezónach. Pre kompletný zoznam sezón pozri Sezóny Montrealu Canadiens

Vysvetlivky: Z = Zápasy, V = Výhry, P = Prehry, PvP = Prehry v predĺžení, B = Body, NG = Nastrieľané góly, IG = Inkasované góly, TM = Trestné minúty

Sezóna Z V P PvP NG IG B TM Koniec Play-off
2010/2011 82 44 30 8 216 209 96 2 z 5., Severovýchodná

6 z 15., Východná Konferencia 14 z 30., V celej Lige || Prehra v štvrťfinále konferencie 3-4 (Boston Bruins)

2011/2012 82 31 35 16 212 226 78 5 z 5 Severovýchodná

15 z 15., Východná Konferencia 28 z 30., V celej Lige || Tím sa nekvalifikoval do play-off

2012/20131 48 29 14 5 149 126 63 1 z 5., Severovýchodná

2 z 15., Východná Konferencia 4 z 30., V celej Lige || Prehra v štvrťfinále konferencie 1-4 (Ottawa Senators)

2013/2014 82 46 28 8 215 204 100 3 z 8., Atlantická

4 z 16., Východná Konferencia 9 z 30., V celej Lige || Prehra vo finále konferencie 2-4 (New York Rangers)

2014/2015 82 50 22 10 221 189 110 1 z 8., Atlantická

2 z 16., Východná Konferencia 2 z 30., V celej Lige || Prehra v druhom kole 2-4 (Tampa Bay Lightning)

2015/2016 82 38 38 6 221 236 82 6 z 8., Atlantická

13 z 16., Východná Konferencia 22 z 30., V celej Lige

Tím sa nekvalifikoval do play-off
2016/2017 82 47 26 9 226 200 103 1 z 8.,Atlantická

4 z 16., Východná Konferencia 7 z 30., V celej Lige

Prehra v prvom kole 2-4 (New York Rangers)
2017/2018 82 29 40 13 209 264 71 6 z 8.,Atlantická

14 z 16., Východná Konferencia 28 z 31., V celej Lige

Tím sa nekvalifikoval do play-off
2018/2019 82 44 30 8 249 236 96 4 z 8.,Atlantická

9 z 16., Východná Konferencia 14 z 31., V celej Lige

Tím sa nekvalifikoval do play-off
2019/20202 71 31 31 9 212 221 71 5 z 8.,Atlantická

13 z 16 ., Východná Konferencia 24 z 31., V celej Lige

Prehra v prvom kole 2-4 (Philadelphia Flyers)
2020/20213 56 24 21 11 159 168 59 4 z 7.,Severná

18 z 31., V celej Lige

Prehra vo finále o Stanleyho Pohár 1-4 (Tampa Bay Lightning)
2021/2022 82 22 49 11 221 319 55 8 z 8.,Atlantická

16 z 16., Východná Konferencia 32 z 32., V celej Lige

Tím sa nekvalifikoval do play-off
1 Sezóna bola skrátená kvôli lockoutu.
2 Sezóna bola skrátená kvôli pandémii, neskôr dokončené play-off
3 Sezóna bola skrátena kvôli dohraniu play-off minulej sezóny. Zmenené divízie kvôli pandémii.

Individuálne rekordy

[upraviť | upraviť zdroj]

Lídri kanadského bodovania

[upraviť | upraviť zdroj]

Poznámka: B/Z = body za zápas, V (min)/Z vylúčenia v minútach za zápas

Pozícia Meno Z G A B V (min) B/Z V (min)/Z
1 Guy Lafleur (PK) 961 518 728 1246 381 1,30 0,40
2 Jean Béliveau (C) 1125 507 712 1219 1029 1,08 0,91
3 Henri Richard (C) 1256 358 688 1046 928 0,83 0,74
4 Maurice Richard (PK) 978 544 421 965 1285 0,99 1,31
5 Larry Robinson (O) 1202 197 686 883 706 0,73 0,59
6 Yvan Cournoyer (PK) 968 428 435 863 255 0,89 0,26
7 Jacques Lemaire (C) 853 366 469 835 217 0,98 0,25
8 Steve Shutt (ĽK) 871 408 368 776 400 0,89 0,46
9 Bernie Geoffrion (PK) 766 371 388 759 636 0,99 0,83
10 Saku Koivu (C) 792 191 450 641 623 0,80 0,00

Vodcovia klubu v histórii

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b OLOŠTIAK, Martin. Výslovnosť a skloňovanie názvov klubov NHL. Slovenská reč: časopis pre výskum a kultúru slovenského jazyka (Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV), 2004, roč. 69, čís. 5-6, s. 311, 314. ISSN 0037-6981.
  2. Stanley Cup In: Ottova všeobecná encyklopédia M-Ž. Zväzok 2. Bratislava : Agentúra Cesty, 2006. ISBN 80-969159-4-0. S. 444.
  3. Stanley Cup Champions and Finalists [online]. NHL.com. Dostupné online.
  4. The Complete List of Stanley Cup Champions [online]. About.com, 2007. Dostupné online.
  5. Montreal Canadiens Franchise History [online]. . Dostupné online.
  6. a b c Montreal Canadiens In: The Canadian Encyclopedia [online]. Toronto: Anthony Wilson-Smith, [cit. 2023-06-02]. Dostupné online. (po anglicky)
  7. a b Privacy Policy [online]. Montréal Canadiens, [cit. 2023-06-02]. Dostupné online. (po anglicky)
  8. a b Montreal Canadiens [online]. Sportsecyclopedia.com. Dostupné online.
  9. Montreal Canadiens [online]. The Canadian Encyclopedia. Dostupné online.
  10. Molson Centre renamed Bell Centre [online]. CBC Sports, [cit. 2007-02-14]. Dostupné online.
  11. Theodore a Aebischer – smutný osud brankárskych hviezd [online]. Šport.sk, 2007. Dostupné online.
  12. Canadiens Shock Hurricanes In Double-OT [online]. NBC11.com, 2006. Dostupné online.
  13. 2) Carolina Hurricanes vs. (7) Montreal Canadiens 2005-06 play-off [online]. TSN.ca, 2006. Dostupné online.
  14. Islanders Secure Playoff Berth [online]. Washington post, 8. apríl 2007. Dostupné online.
  15. Lapierre nets final three to lift Canadiens to 3,000th victory [online]. CBS Sports, 29. december 2008. Dostupné online.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]