Let L-13 Blaník
 | |
| Označenie typu | L-13 |
| Počet vyrobených kusov | viac ako 3000 (vrátane modifikácií) |
| Počet miest | 2 |
| Dĺžka | 8,40 m |
| Výška | 2,08 m |
| Rozpätie | 16,2 m |
| Plocha krídla | 19,15 m² |
| Prázdna hmotnosť | cca 292 kg |
| Maximálna vzletová hmotnosť | 500 kg |
| Plošné zaťaženie | cca 19 – 26 kg/m² |
| Štíhlosť | 13,7 |
| Maximálna rýchlosť | 253 km/h |
| Maximálna rýchlosť v poryve | 145 km/h |
| Pádová rýchlosť | 63 km/h |
| Minimálne opadanie | cca 0,82 m/s pri 77 km/h |
| Maximálna kĺzavosť | 28:1 pri 90 – 100 km/h |
Let L-13 Blaník je dvojsedadlový klzák (vetroň). Výrobcom je LET Kunovice.
História
[upraviť | upraviť zdroj]Vývoj vetroňa začal v roku 1954 v konštrukčnej kancelárii Výzkumného a zkušebního leteckého ústavu VZLÚ v Prahe – Letňanoch pod vedením hlavného konštruktéra Ing. Karla Dlouhého. Dva prototypy boli dokončené v roku 1956 v prototypové dielni VZLÚ vo Vysočanoch pri závode Aero a v marci rovnakého roku bol zalietnutý prvý z nich. Dokumentáciu a výrobu prevzala v roku 1957 továreň v Kunoviciach a po skrátení prednej časti trupu, nahradení ostrohového kolieska klznou pätkou a prestavbe chvostových plôch na sklopné, pre ľahšie hangárovanie a transport zaviedla typ do sériovej výroby. Výroba bola ukončená v roku 1978 a celkom bolo vyrobených 2616 kusov, z ktorých väčšina stále lieta vo viac než 40 štátoch sveta. Tým sa radí medzi najúspešnejšie výrobky československého (neskôr českého) leteckého priemyslu. V rokoch 1981 – 1982 bola vyrobená menšia séria modernizovanej verzie L-13A s pevnejším nosným systémom. Ďalšími úpravami vznikol v roku 1988 nový typ L-23 Super Blaník, ktorý sa líšil hlavne novým kokpitom s väčším priehľadným prekrytom s lepším výhľadom, chvostovými plochami tvaru „T“, minimalizujúcimi poškodenie pri pristátí v teréne a zjednodušeným krídlom bez vztlakových klapiek s novými koncovými oblúkmi. V ponuke sa objavili aj nadstavce, zvyšujúce rozpätie krídla na 18 m a zvyšujúce kĺzavosť na 31. Sériová výroba začala v roku 1989 a zatiaľ bolo vyrobených cca 300 lietadiel, ktoré lietajú v 30 štátoch na 5 kontinentoch.
Charakteristika
[upraviť | upraviť zdroj]L-13 Blaník je určený k výcviku všetkých stupňov pilotáže. V obsadení jednou osobou je vhodný i k lietaniu základnej akrobacie. Posádka Blaníka sedí za sebou.
Konštrukcia
[upraviť | upraviť zdroj]Blaník je dvojmiestny celokovový hornoplošný klzák (vetroň) so zápornou šípovitosťou krídiel -2 stupne. Väčšina častí je vyrobená z duralového plechu, poťah je pripevnený pomocou nitov.
Modifikácie
[upraviť | upraviť zdroj]- L-23 Super Blaník je modernizovanou verziou L-13. Najviditeľnejšou zmenou je usporiadanie chvostových plôch do tvaru T (hlavnou výhodou tejto zmeny je zníženie rizika poškodenia klzáku pri pristátí do vyššieho porastu). Krídla sú kratšie, nie sú zakončené duralovými vretenami ale majú konce z laminátu. Oproti L-13 nie je L-23 vybavený vztlakovými klapkami (ich účinnosť je u L-13 malá, je nimi vybavený hlavne z výcvikových dôvodov).
- L-13 AC Blaník je verzia určená pre akrobaciu. Oproti L-13 má kratšie krídlo so zosilneným nosníkom.
- Vivat je turistický motorizovaný klzák (TMG). Krídla a zadná časť trupu sú až na detaily zhodné s L-13. Centroplán a kabínu tvorí priehradová konštrukcia. Ako motor je použitý štvorvalcový Walter Mikron M III. Dvojčlenná posádka sedí vedľa seba.
- SL-2P Je dvojtrupová verzia určená ako lietajúce laboratórium pre testovanie laminárnych profilov.
