Liečebná pedagogika

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Liečebná pedagogika sa zaoberá výchovou, vzdelávaním, diagnostikou a terapiou tých jedincov, ktorých situácia je natoľko sťažená nepriaznivými okolnosťami (výchovnými, sociálnymi, zdravotnými a pod.), že nemôže viesť veku primeraný spôsob života a uplatniť sa adekvátne k svojim schopnostiam. Potenciálnym subjektom jej záujmu sa za istých okolností môže stať teda každý jednotlivec, ktorý sám seba takto vníma, alebo ktorého za takého považuje jeho okolie.

V praxi sa zameriava na rozvíjanie kompetencie klienta žiť svoj život a riešiť svoje problémy, pričom využíva pohyb, zamestnania, hru, tvorivé, individuálne, skupinové a komunitné aktivity (na to využíva prvky arteterapie, muzikoterapie, psychomotorickej terapie, dramatoterapie, biblioterapie, ergoterapie, terapie hrou a rodinnej terapie). Vychádza z pochopenia jedinečnej situácie človeka a hľadá priestor pre jeho uplatnenie najmä vtedy, ak sa v daných sociokultúrnych podmienkach veku primerane nevyvinul, alebo má poruchy vývinu, ak pre svoje postihnutie alebo ochorenie nie je schopný viesť veku primeraný spôsob života, alebo ak sa cíti byť iný alebo vyčlenený. Je široko zameraná ako z hľadiska veku, tak aj z hľadiska možnej problematiky klienta. Úlohou liečebného pedagóga je podporovať človeka pri preberaní zodpovednosti za svoj život, pričom ho rešpektuje ako autonómne seba regulujúce bytie.[1]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Horňáková, M. Liečebná pedagogika pre pomáhajúce profesie.Bratislava : Občianske hnutie Sociálna práca, 2007. 175 s. ISBN 978-80-89185-28-3'