Preskočiť na obsah

Biblioterapia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Biblioterapia (z gr. biblion = „kniha“ a therapeia = „liečenie“, „ošetrovanie“) je liečba s využitím prostriedkov literárneho umenia (niekedy označovaná aj ako "literárna terapia"). Okrem klinických môže sledovať aj vývinové a preventívne ciele, takže ju možno dobre uplatniť nielen u chorých, zdravotne oslabených a jedincov v riziku ohrozenia zdravia, ale aj u zdravých ako nástroj psychohygieny alebo osobnostného a profesionálneho rastu. Využíva čítanie, písanie a diskusiu o literatúre na podporu psychického zdravia a liečbu emocionálnych a behaviorálnych porúch.

Umenie ako špecifický spôsob medziľudského dorozumievania vo všeobecnosti sprostredkúva obsahy, ktoré by bez použitia umeleckých komunikačných prostriedkov neboli komunikovateľné. Vo všeobecnosti je považované za prostriedok na sebavyjadrenie a zobrazovanie zážitkov v esteticky usporiadaných formách. Zviditeľňuje realitu, zážitky, sny a túžby a obracia sa k celku psychických síl človeka – rozumu, citu a vôli a svojím pôsobením ho reorganizuje.[1] Ľudská reč a s ňou spojené slovesné umenie je považované za jedno z najľahšie dostupných na tento účel a to nielen po materiálno-technickej stránke.

Schopnosť predstavivosti alebo imaginácie u človeka je významným činiteľom biblioterapie. Biblioterapia sa v tejto oblasti v súčasnosti opiera nielen o predchádzajúce výsledky pozorovaní ale aj najnovšie technickými prostriedkami zdokumentované zistenia (fMRI – functional magnetic resonance imaging),[2][3] podľa ktorých ľudský mozog a celé telo reaguje na predstavu ako na skutočnosť.[4][5] A aj keď bolo tiež zistené, že živosť vizuálnej imaginácie sa u ľudí významne líši – od úplne absentujúcej až po faktografickú, predstavivosť stále zohráva dôležitú úlohu v procesoch učenia sa, ako aj prevencii a liečbe ochorení. Napríklad pri práci s príbehmi sa využíva schopnosť identifikovať sa niektorým z hrdinov príbehu, spolu prežiť popisovanú udalosť, porovnávať svoje skúsenosti, rozvíjať empatiu, získať vhľad alebo nadhľad, nájsť vzor pre svoje správanie, inšpiráciu a rozvíjať vlastné riešenie, zmysluplne a tvorivo spracovať vlastnú životnú situáciu, atď.

Je známy výrok psychoanalytika Bettelheima, ktorý sa výchovne a terapeuticky venoval deťom s ťažkými zdravotnými oslabeniami, že keď sa pri svojej práci sústredil na to, aby deti vychovával tak, aby im život dával zmysel, žiadnu ďalšiu zvláštnu pomoc nepotrebovali. Podľa neho, keď sú deti malé, túto schopnosť nachádzať a rozvíjať zmysel vo svojom vlastnom živote im najlepšie sprostredkúvajú ľudové rozprávky a z modernejších rozprávok a príbehov tie, ktoré vďaka použitým umeleckým jazykovým prostriedkom dosiahli schopnosť odovzdávať zároveň zjavné aj skryté významy.[6] Nie je preto prekvapením, že podobne ako pri iných umeleckých terapiách aj v biblioterapii zohrávajú dôležitú úlohu symboly, archetypy, rôzne zástupné a tranzitné predmety a ďalšie faktory, s ktorými je potrebné vedieť citlivo a odborne narábať. Bettelheim tiež konštatoval, že „je liečivejšie si nechať rozprávku vyrozprávať, ako si ju iba čítať alebo nechať čítať“,[6] čo zdôrazňuje dôležitosť medziľudského kontaktu a priamej komunikácie s deťmi aj v dnešnej modernej dobe. Wild a Clark napríklad v tomto kontexte výskumne potvrdili, že reskripcia v imaginácii je veľmi efektívnym spôsobom liečby traumatických spomienok z detstva.[7]

Literárne diela expozíciou posilňujúcich obrazov utváraných umeleckými literárnymi prostriedkami, ktoré sú často súčasťou rozprávok, príbehov, básní, textov piesní, atď. a častokrát obsahujú aj návody ako sa v konkrétnej situácii zachovať a konať, ponúkajú možnosť riešenia, umožňujú nasmerovanie pozornosti na to, čo je povzbudzujúce, čo posilňuje pozitívne prežívanie a vedomie možnosti výberu z viacerých možno rovnako dobrých možností podľa toho, ako to človek práve potrebuje.

Členenie biblioterapie

[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa uplatňovaného literárneho druhu a žánru v rámci biblioterapie rozlišujeme paremiologickú terapiu (terapia prostredníctvom prísloví, úsloví, pranostík, porekadiel, ale aj aforizmov, sentencií, epigramov, anekdot, hádaniek, atď.), poetoterapiu (terapia prostredníctvom poézie), rozprávkoterapiu (terapia pomocou ľudových alebo moderných rozprávok), naratívnu terapiu a terapeutický storytelling (terapia prostredníctvom písania alebo rozprávania personalizovaných terapeutických príbehov utváraných „na mieru“ terapeutických potrieb pacienta/klienta) a hagioterapiu (terapiu s využitím religióznych textov).[8]

Pred terapiou čítané môže pomôcť v úvode terapie na nadviazanie kontaktu a vytvorenie vzájomnej dôvery, základom pomoci je však vždy na prvý kontakt nadväzjúci dlhšie trvajúci bezpečný terapeutický vzťah, prostredie a odborné vedenie procesu terapie.[9] Biblioterapeut by mal vedieť nielen vybrať a odporučiť vhodný literárny text „šitý" na aktuálnu životnú tému a potreby osoby, ktorý by mal sám dobre poznať a sprevádzať osobu jej spracovaním, ale by mal vedieť taký text v prípade potreby aj sám vytvoriť. Na to je potrebné nielen odborné terapeutické vzdelanie, ale čiastočne aj jeho vlastný umelecký talent a schopnosti, pričom v terapeuticky vedenej biblioterapii ide o utváranie takých textov, ktoré sprístupňujú významy, ktoré sú posilňujúce.

Podľa aktivity jedinca ďalej tiež rozlišujeme biblioterapiu receptívnu (samostatné čítanie v duchu, počúvanie čítaného, rozprávaného alebo prednášaného) a expresívnu (čítanie nahlas prípadne prednes, písanie denníkov, listov, tvorba literárnych textov, časopisov, kroník atď.), podľa formy na individuálnu, skupinovú (vrátane rodinnej a párovej) a hromadnú biblioterapiu.[10][11] Podľa odborného zamerania na klinickú, vývinovú a preventívnu biblioterapiu, ďalej na behaviorálnu (sústredenú na zmenu správania) a edukatívno-humanistickú (zameranú na rozvoj poznania a skúseností). Podľa spôsobu oficiálneho právneho a organizačného zabezpečenia a miesta poskytovania starostlivosti rozlišujeme tiež biblioterapiu v inšitucionálnej a biblioterapiu v neinštitucionálnej starostlivosti.[12]

Pri klinickej biblioterapii ide hlavne o podporu pri zvládaní konkrétneho ochorenia, postihnutia alebo zdravotného problému u osoby s konkrétnou medicínskou alebo funkčnou diagnózou. Pri vývinovej o prípravu a pomoc pri zvládaní prirodzene sa vyskytujúcich vývinových úloh ako sú napríklad: u detí adaptácia na školu, dospievanie, u dospelých tehotenstvo/materstvo, otcovstvo a rodičovstvo, nástup do zamestnania, dozrievanie, starnutie, atď.. Do preventívnej biblioterapie by sme okrem psychohygieny a osobnostného a profesionálneho rastu mohli zaradiť aj edukačné programy na rozvoj emocionality, empatie, prevenciu šikany, well-being uskutočňované prostredníctvom terapeutických literárnych textov, ale aj preventívne tréningy pamäti prostredníctvom práce s literárnymi textami ako prevenciu neuropsychologických ochorení. Autori Pardeck a Pardecková sa napríklad v tejto oblasti dlhodobo venovali uplatneniu biblioterapie pri adopcii a v pestúnskej starostlivosti.[9] Vo všeobecnosti možno biblioterapiu zaradiť pri prechode do akéhokoľvek iného nového životného rámca alebo prostredia sprevádzaného príbehom príslušnej literárnej postavy alebo iným literárnym textom, s ktorým sa osoba môže ľahko stotožniť (princíp projekcie) a pritom inšpirovaná príbehom a sprevádzaná terapeutom si zároveň zachovať slobodu vlastného riešenia (princíp autonómie a tvorivosti).

Pod biblioterapiou v inštitucionálnej starostlivosti sa rozumie poskytovanie biblioterapie v inštitúciách ako sú zdravotnícke zariadenia, školy a školské zariadenia, zariadenia sociálnej starostlivosti a inštitúcie penitenciárnej a postpenitenciárnej starostlivosti. Do inštitucionálneho rámca poskytovania biblioterapie spadá aj poskytovanie biblioterapie v domácom prostredí alebo inom prirodzenom prostredí osoby, skupiny, rodiny alebo komunity, ak je právne zastrešené inštitucionálnym rámcom pôsobnosti danej inštitúcie alebo organizácie v zmysle zákona alebo iného právneho predpisu.[13]

Pod biblioterapiou v neinštitucionálnej starostlivosti sa v zmysle odporúčaní Svetovej zdravotníckej organizácie pre systémy starostlivosti o mentálne zdravie z roku 2007 rozumie hlavne biblioterapia uskutočňovaná ako odborne facilitovaná vzájomná neformálna svojpomoc a informálna komunitná starostlivosť.[14] Ide teda o biblioterapiu uskutočňovanú v rôznych neformálnych svojpomocných (čitateľských alebo literárne autorsky zameraných) sebapodporných skupinách pacientov s určitým ochorením alebo ich príbuzných, opatrovateľov a blízkych. Ďalej tiež v svojpomocných biblioterapeutických čitateľských, tvorivých autorských alebo iných tematicky zameraných záujmových krúžkoch alebo kluboch sprevádzaných odborníkom a podobne. Súčasťou neformálnych stretnutí a informálneho učenia sa v rámci biblioterapie može byť aj formovanie praktických zručností samoregulácie a odolnosti, riešenia problémov, schopnosti spolupracovať, tvorivosti a ďalších, ktoré Rada EÚ považuje za kľúčové kompetencie pre podporu zvládania v našej rýchlo sa meniacej spoločnosti, ktoré sú dnes dôležitejšie ako kedykoľvek predtým.[15]

Do biblioterapie okrem práce s krásnou literatúrou (ang. fiction literature) patrí aj práca s vecnou literatúrou (ang. non-fiction literature), v rámci ktorej je aktuálne najlepšie odborne vedecky prepracované kvalifikovaným terapeutom sprevádzané použitie tzv. svojpomocných kníh[16] ako súčasti liečby depresií.[17] Svojpomocné knihy sú odporúčané vždy, keď osoba potrebuje porozumieť svojmu problému alebo naučenému nadobudnutému počas terapie. Namiesto svojpomocných kníh sa naopak krásna literatúra volí vždy vtedy, keď je potrebné viac rozvinúť emócie, hodnoty a city ako pôsobiť na racio, ide viac o zážitok ako o porozumenie, a odporúča sa hlavne vtedy, ak je pozorované neproduktívne preanalyzovávanie tej istej veci znova a znova bez nachádzania potrebného vhľadu a východiska, pri potrebe zabezpečenia zmeny uhla pohľadu, zmeny spôsobu nazerania na situáciu, na možnosti alebo konkrétne životné výzvy.

Slovenská autorka Kotrbová sa okrem písania terapeutických denníkov a listov v biblioterapii, ktoré sú vo všeobecnosti odporúčané ako podporné nástroje na redukciu stresu a úzkosti nielen pri liečbe duševných ochorení alebo traumy, ale napríklad aj pri tehotenstve, liečbe bolesti, astmy, kadiovaskulárnych a onkologických ochoreniach, reumatoidnej artritíty ai.,[18][19] zaoberala aj možnosťami terapeutického využitia publicistických žánrov v biblioterapii,[20] možnosťami prepojenia biblioterapie so psychomotorickou terapiou[21] a v spolupráci s autorkou Vaškovou aj písaním životného scenára (life script) ako nástroja v biblioterapii.[22]

Metódy a techniky

[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi metódy biblioterapie patrí čítanie, písanie, počúvanie a rozhovor. Medzi techniky biblioterapie hry so slovami, vetami a písmenami, hádanky, vtipy, doplňovačky, krížovky, samostatné čítanie v duchu, spoločné skupinové čítanie nahlas, reťazové skupinové čítanie nahlas, reprodukované rozprávanie, adaptívne tvorivé rozprávanie, rozprávanie príbehov, dokončovanie príbehov, umelecký prednes, písanie poznámok, vypisovanie citátov, písanie čitateľských/diváckych/poslucháčskych ohlasov, písanie odkazov autorovi/hlavnému hrdinovi/do poradne, písanie čitateľských a terapeutických denníkov, denníka hlavnej postavy, terapeutických listov, písanie básní, slovné a vetné koláže, ozdobné písanie (kaligrafia), tvorba komixov, reťazové skupinové písanie, naratívne písanie (životný príbeh, príbeh ochorenia, príbeh problému, životný scenár) a iné tvorivé písanie (úvahy, eseje, recenzie),[10] v súčasnej dobe aj tvorba osobného, rodinného, školského alebo iného newslettra alebo časopisu, webstránky, powerpointovej prezentácie alebo videa, blogov,[20][23] ďalej tiež reportáže, dramatizácie, besedy, diskusie, návštevy výstav kníh, knižníc a ďalšie.

Najdôležitejší je pritom vopred ujasnený terapeutický alebo terapeuticko-výchovný cieľ, ktorý sa použitím konkrétnych metód, prístupov a techník u daného človeka alebo skupiny osôb dosiahnuť. Ten by mal vychádzať najmä zo spoľahlivo zistených čitateľských a všeobecných záujmov osoby, čitateľskej úrovne a preferencií, poznania doterajších životných skúseností, aktuálnej životnej situácie a témy, ktorú osoba rieši; potrieb, očakávaní, túžob, snov a priorít; potreby vnímania a žitia krásy; dostupných osobných, rodinných a iných podporných a ochranných zdrojov a kapacít, atď. Nevyhnutnou súčasťou biblioterapie je diskusia ako zdieľanie zážitkov z prečítaného alebo napísaného v bezpečnom terapeutickom vzťahu.

Biblioterapeutické metódy, techniky a prístupy sa často prirodzene kombinujú s arteterapeutickými (napr. ilustrácie denníka, nakreslenie mapy príbehu, slovné alebo vetné koláže, koláže k hlavným častiam príbehu, tvorba kalendárov, pohľadníc, komixy atď.), dramatoterapeutickými (vytvorenie scenára, hranie rolí, dotvorenie a zahratie dialógu postáv, použitie bábok, ai.), ergoterapeutickými (vytvorenie podporného alebo tranzitného predmetu z príbehu napomáhajúceho terapeutickej zmene,[24][25] bábok hlavných postáv z plastelíny, modelov z mydla, vyšívaného obalu personalizovanej knihy, záložiek do kníh, atď.) a muzikoterapeutickými prístupmi a prvkami (vyjadrenie príbehu alebo pocitu pomocou zvuku, hudby, báseň ako pieseň) prípadne psychomotorickou terapiou,[21] terapiou hrou a podobne.[26][27]

Definícia

[upraviť | upraviť zdroj]

V literatúre sa nachádzajú rôznorodé širšie alebo užšie definície biblioterapie, čo je zapríčinené rôznym uhlom pohľadu a zainteresovanosťou viacerých profesií – či už ide o lekárov, psychológov, liečebných pedagógov, zdravotné sestry, knihovníkov, teológov a ďalších.[28]

V súvislosti s liečbou psychických porúch v klinickej praxi a medicínskym prostredím starostlivosti o pacientov bola biblioterapia často považovaná za pomocnú techniku psychoterapie[29], psychoterapeutickú metódu[30] alebo za súčasť psychoterapie[31] využívajúcu čítanie na liečbu duševne chorých alebo drogovo závislých ľudí. Len niektorí autori uvádzali aj jej širšie a samostatné uplatnenie v oblasti podpory a rozvoja duševného zdravia a dobrého bytia v iných oblastiach ako je starostlivosť o chorých alebo postihnutých.

V súčasnosti aktuálnom extenzívnom liečebno-výchovnom výklade sa biblioterapia vo všeobecnosti zameriava na rozvoj tvorivých schopností, empatie, citového vývinu, medziľudských vzťahov, kultiváciu vyšších hodnôt a zmyslu bytia a podobne na podporu zvládania u jednotlivcov nachádzajúcich sa v sťažených životných situáciách bez ohľadu na vek a to, kde žijú alebo sa nachádzajú. Biblioterapiu teda môže vyškolený odborník uplatniť aj mimo prostredia zdravotníckych zariadení, ako sú napríklad školy a školské zariadenia, liečebnovýchovné sanatóriá, detské domovy alebo domovy dôchodcov, nápravno-výchovné zariadenia a podobne.

História

[upraviť | upraviť zdroj]

Napriek tomu, že korene biblioterapie siahajú ďaleko do histórie ľudstva, samotný termín biblioterapie po prvýkrát použil Samuel McChord Crothers až auguste v roku 1916 v časopise The Atlantic Monthly. Babka[32] zhodne s Pilarčíkovou[33] k staršej histórii biblioterapie uvádza, že hoci prvopočiatky biblioterapie môžeme vidieť už v zámerných liečebných rituáloch dávnovekých šamanov, ktorí liečili rôznymi silne pôsobiacimi slovnými formulkami/zariekavadlami často spojenými s hudbou a pohybom, prvé písomné zmienky o používaní slova v terapii pochádzajú zo 4. tisícročia pred naším letopočtom. Sumeri žijúci v oblasti Eufratu a Tigidu zaznamenali v klinovom písme poznatky o využívaní slova v terapii, podľa ktorých vtedajší kňazi školení na lekárov uzdravovali chorých prostredníctvom sugescií - slov a viet, ktoré im šepkali počas spánku. V starovekom Egypte a neskôr aj na ďalších miestach sveta (napr. Alexandria) sú knižnice považované za liečebne duše (Psychés Iatreion - Healing Place of the Soul) a v liečebnej praxi vtedajších kňazov sa napríklad zariekavadlá napísané na papyruse dokonca jedia, aby sila slov mala okamžitý účinok.

Pokiaľ ide o prvopočiatky biblioterapie v súčasnej európskej kultúre, tie podľa týchto autorov položilo staroveké Grécko tým, že okrem mýtov a bájov ako obrazných právd o človeku a svete a o tom, čo je pre neho dôležité, prinieslo aj filozofiu racionálneho dopytovania sa a špecifického spôsobu dialógu (Sokratovská metóda) so zaznamenanými odporúčaniami textov Homéra, Hesioda a ďalších ako kníh vhodných na čítanie pre chorých. Erazmus z Efezu (asi 500 pred n. l.) zostavil prvú biblioterapeutickú pomôcku pre duševne chorých; úlohou bolo prečítať a kriticky zhodnotiť text obsahujúci chybné výroky; ľahké čítanie považoval za veľmi prospešné pre chorých. Tiež starorímski spisovatelia odporúčali počas choroby čítať obľúbených básnikov. V 1. tisícročí n. l. rímsky lekár Soranus liečil duševne chorých tým, že žiadal, aby jednali podľa písomných záznamov vo veršoch. Považuje sa za prvého oficiálneho poetoterapeuta.

Na konci stredoveku vynálezom efektívnejšej mechanickej kníhtlače prispel Ján Guttenberg v Európe k významnému šíreniu písomných informácií a myšlienok, čo umožnilo rozmach náboženských aj svetských kníh. Švajčiarsky lekár, alchymista a filozof Paracelsus (1493-1541) navhoval napríklad zabávať chorých čítaním poviedok a diskusiami filozofov. Francúzsky lekár, kňaz a humanista F. Rableais (1494-1553) rovnako propagoval použitie svetských kníh u chorých. Čítanie a rozšírovanie svetských kníh do nemocníc sa stalo pevnou súčasťou rozvoja medicíny popri rozvoji medikamentóznej a chirurgickej liečby. Lekárske kompendium "Anatomy of Melancholy" Roberta Burtona z roku 1621 obsahovalo odporúčania na literatúru ukľudňujúcu myseľ. Ľudstvo slovo sprevádza vo forme príbehov, rozprávok, bájí, mýtov, básní, textov piesní, ság, povestí, legiend, porekadiel, rôznych podobenstiev a podobne, ktoré často plnili nielen funkciu zábavnú, informačnú alebo náučnú, ale aj terapeutickú.

V období, kedy Samuel McChord Crothers prvýkrát použil pojem biblioterapia, vzniká aj Rubakinova teória bibliopsychológie pre deti, mládež a dospelých, ktorá bola v roku 1922 vydaná v Paríži. V roku 1929 zjazd Federácie pedagogických zväzov v Ženeve na základe Rubakinovej prednášky "Problém detskej literatúry a rozpor názorov detí a dospelých" odporúčal, aby každá knižnica mala bibliopsychologickú poradňu pre deti a mládež. V roku 1936 vznikol pojem bibliopedagogika, ktorý po prvýkrát použil Jaroslav Frey. Bibliopsychológia a bibliopedagogika mali výrazný pozitívny vplyv na ďalšie rozvíjanie biblioterapie, ktorá dosiahla svoj prvý vrchol extenzívneho rozvoja v novodobej ére predovšetkým v USA, Škandinávii a Anglicku.

Silným impulzom zriaďovania knižních pre chorých, telesne postihnutých a zdravotne oslabených boli obidve svetové vojny. Z darov a dobročinných zbierok vznikali vojenské knižnice pre pacientov v nemocniciach, ktorá pomáhal zriaďovať a riadil Medzinárodný Červený kríž. Po 2. svetovej vojne začali v nemocniciach vznikať knižnice pre pacientov (v Československu od roku 1953), kde literatúru do týchto knižníc zostavovali na to osobitne školení knihovníci.

V roku 1950 bol na psychiatrickom oddelení v New Yorku (Cumberland Hospital, Brooklyn) zavedený prvý oficiálny program poetoterapie. Problematikou biblioterapie sa v roku 1955 zaoberal kongres IFLA (International Federation of Library Associations), ktorý sa konal v Bruseli na tému "Kniha v rukách chorých". Knihovníci a lekári sformulovali základné predpoklady biblioteraie a stanovili úlohy knižníc pre chorých. Na podklade informácií z členských štátov vypracovala podekcia knižníc pre chorých v roku 1966 návrh nových noriem pre zriaďovanie a vybavenie knižníc v liečebných zariadeniach.

Výrazný záujem o biblioterapiu v 60. rokoch 20. storočia bol zaznamenaný aj na území bývalého tzv. ostbloku. V roku 1962 bola na Ukrajinsom inštitúte pre doškoľovanie lekárov zriadená katedra psychoterapie, psychohygieny a psychoprofylaxie, ktorej úlohou bolo na vedeckom základe rozpracovať metódy biblioterapie a stanoviť kritériá pre riadenie čítania chorých, zásady výberu literatúry, zásady umiestňovania knižníc vrátanie odstránenia architektonických bariér. Súčasťou katedry bol aj kabinet biblioterapie.

V roku 1969 vznikla v New Yorku (USA) Spoločnosť pre poetoterapiu, ktorá organizovala odborný výcvik z poetoterapie; v Londýne vznikol Medzinárodný ústav pre výchovu knihovníkov pracujúcich v nemocniciach, po prvýkrát sa objavil pojem „klinický knihovník", začal vychádzať časopis o biblioterapii „Book Troley“ o biblioterapii a začali sa organizovať doškoľovacie kurzy biblioterapie pre knihovníkov a psychoterapeutov.

V roku 1977 vznikol Georgii (USA) biblioterapeutický inštitút Bibliotherapy Research Institute a začali vchádzať odborné časopisy, ktoré sa zaoberajú problematikou biblioterapie ako Art Psychotherapy, Kunst und Therapie, Medicine and Literature, ku ktorým v neskôr pribudli ďalšie ako je napríklad Journal of Poetry Therapy alebo Art & Medicine.

Postupne si biblioterapia nachádzala svoje uplatnenie v mnohých krajinách, okrem už spomínaných sa napríklad v Maďarsku využívala ako doplnok komplexnej terapie pričom bola chápaná ako súčasť terapie zamestnávaním. V Nemecku bola výrazne zameraná na oblasť psychoterapie. Zvlášť vo Švédsku a Fínsku je biblio/poetoterapia na vysokej úrovni. Rovnako v anglosaskej literatúre je o probléme biblioterapie vypracovaných veľa teoretických prác. V Poľsku (Lodž) sa v roku 1989 uskutočnil Všepoľský seminár o čitateľských potrebách ľahko mentálne postihnutých s prezentáciou biblioterapeutických programov.[33]

Slovensko

[upraviť | upraviť zdroj]

Na Slovensku sa v novodobej histórii biblioterapia rozvíjala v rámci bývalého Československa v úzkej spolupráci s českými kolegami. V Čechách F. Engelsman zostavil bibliotrafie odporúčanej literatúry pre jednotlivé formy a fázy psychiatrických ochorení s prihliadnutím na českú literatúru a záľuby českých čitateľov. E. Syřišťová biblioterapeuticky pracovala v Psychiatrickej liečebni v Prahe-Bohniciach s pacientmi so schizofréniou. M. Železná a J. Křivohlavý za zaoberali biblioterapiou zddravotne postihnutých pacientov. O. Klímek doporučil biblioterapeutickú literatúru pre protialkoholické oddelenie. K rozpracovaniu biblioterapie v Čechách prispeli tiež práce M. Fugnerovej, S. Kratochvíla, M. Nákonečného, J. Křivinkovej, A. Slezákovej, L. Sýkorovej, E. Beranovej, E. Terrickovej, P. Hartla a Tichej.

Na Slovensku sa biblioterapiou zaoberal O. Kondáš, ktorý skúmal čítanie u duševne chorých a realizoval biblioterapiu v psychiatrickej liečebni vo Veľkých Levároch. M. Šlepecký, O. Číková a J. Lehotský, ktorí realizovali biblioterapiu ako súčasť psychoterapeutického programu psychiatrického oddelenia Nemocnice v Liptovskom Mikuláši. V. Haring realizoval biblioterapiu v Psychiatrickej nemocnici v Sokolovciach pri Piešťanoch, J. Kafka v skupine neurotikov na Psychiatrickej klinike FNsP v Košiciach. Boli publikované štúdie K. Majzlanovej, D. Zbončákovej, E., Belajevovej E. na tému terapeuticko-výchovne zameranej biblioterapie a ďalšie práce.[33] V 90. rokoch 20. storočia sa začala biblioterapia vyučovať na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave.

Uplatňovaním včasnej biblioterapie u detí a v rámci rodinnej starostlivosti sa v súčasnosti na Slovensku zaoberá najmä prof. Barbora Kováčová, PhD. z Katolíckej univerzity v Ružomberku, ktorá v roku 2018 spolu s Mgr. Barbarou Valešovou Malecovou, PhD. (ktorá aktuálne pôsobí ako vysokoškolská pedagogička na Pedagogickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe) spoločne vydala publikáciu Biblioterapia v ranom a predškolskom veku.[34]

Na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave sa po doc. Majzlanovej, ktorá vytvorila základy liečebnopedagogicky orientovanej biblioterapie a tento predmet na univerzite od roku 1993 až do roku 2012 spolu s dramatorapiou aj vyučovala, biblioterapii od roku 2012 do roku 2018 biblioterapii venovala I. Lessner Lištiaková, ktorá v súčasnosti pôsobí na univerzite v Spojenom kráľovstve a ktorá rozpracovala najmä biblioterapiu u adolescentov so znevýhodnením, od roku 2018 K. Kotrbová, ktorá sa zamerala na rozvoj odborne facilitovanej svojpomoci, sebapodpory a sebastarostlivosti prostredníctvom biblioterapie u adolescentov a dospelých prostredníctom biblioterapie a uplatnenie terapeutických denníkov, terapeutických listov, písanie životného scenára na podporu osobnostného a profesijného rozvoja budúcich liečebných pedagógov.[35]

Existenciálne fenomenologicky psychoterapeuticky zameranú biblioterapiu s uplatnením psychoterapeutického smeru logoterapie v súčasnosti na Slovensku v Bratislave poskytuje vo svojej ambulancii deťom aj dospelým liečebná pedagogička a psychoterapeutka K. Šurdová. Hypnoterapeuticky zameranú biblioterapiu ambulantne poskytuje v Martine aj liečebný pedagóg a mentálny tréner V. Babka; liečebná a špeciálna pedagogička P. Hlavatá viedla liečebno-pedagogické programy s prvkami biblioterapie v práci so psychotickými pacientmi v ústave sociálnej starostlivosti v Stupave, knihovníčka a sociálna pracovníčka Ž. Kováčiková uplatňuje prvky biblioterapie na podporu well-being u seniorov v rámci Bratislavy. Profesionálne vedenú hagioterapiu poskytujú zdravotnícki pracovníci psychiatrickým pacientom v Psychiatrickej nemocnici Predná Hora.[36]

Vzdelávanie

[upraviť | upraviť zdroj]

Príprava biblioterapeutov na Slovensku tvorí od roku 1995 súčasť vysokoškolského štúdia v študijnom programe liečebná pedagogika na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde sa o jej rozvoj od samého prvopočiatku zaslúžila najmä doc. PaedDr. Katarína Majzlanová, CSc., autorka prvej liečebnopedagogicky zameranej definície biblioterapie, štruktúry a obsahu kurzu biblioterapie v rámci univerzitného štúdia liečebnej pedagogiky, študijných materiálov, výskumu, kníh, článkov a medzinárodnej spolupráce.

Doc. Majzlanová pri tvorbe študijného programu biblioterapie pozostávajúceho z 5 kurzov (biblioterapia 1-3, biblioterapia v inštitucionálnej starostlivosti a biblioterapia v klinickej praxi) vychádzala zo svojich skúseností z biblioterapeutickej práce v štátnom liečebnopedagogickom poradenskom centre v Komárne, kde pracovala so skupinou mužov so závislosťou od alkoholu a ďalších svojich odborných skúseností. Biblioterapiu na univerzite vyučovala od roku 1993 až do roku 2012 spolu s liečebno-pedagogicky zameranou dramateterapiou, ktorú na univerzite vyučovala až do svojho odchodu do dôchodku v septembri roku 2024. Na základe týchto ňou vytvorených podkladov v súčasnosti odporúčaný univerzitný kurz biblioterapie súhrnne pozostáva zo 168 vyučovacích hodín teoretickej a praktickej výučby vysokoškolského štúdia biblioterapie vvyučovaných v 5 semestroch a štátnej skúšky z predmetu biblioterapia, ktorú je možné absolvovať pri štátnych záverečných skúškach v rámci magisterského štúdia liečebnej pedagogiky. V roku 2025 zaznamenala biblioterapia svoje 30-ročné výročie existencie ako študijný predmet v rámci vysokoškolského štúdia študijného odboru liečebná pedagogika.

Okrem toho možno na Slovensku absolvovať aj ministerstvom školstva akreditovaný kurz biblioterapie, ktorý tvorí súčasť dvojročného záujmového a odborného vzdelávania v umeleckých terapiách určeného pre odborníkov v praxi poskytovaného od roku 2025 občianskym združením AnimaMundi v Bratislave.

Biblioterapii je venovaný aj samostatný odborne a vedecky recenzovaný webový portál biblioterapia.sk určený pre odborníkov pôsobiacich v praxi, ktorý vznikol ako výsledok medzinárodnej spolupráce slovenských, českých a maďarských kolegov v rokoch 2022 – 2023 v rámci medzinárodného projektu Erasmus+ KA2 Partnerstvá pre odbornú spoluprácu s názvom „Prototyp on-line študijnej pomôcky pre biblioterapiu“ na podporu samoštúdia odborníkov v praxi a študentov pripravujúcich sa na výkon pomáhajúcich profesií. Na základe vzniknutej spolupráce sa webová stránka biblioterapia.sk stala jedným z prvých oficiálnych partnerov Prvej európskej konferencie Biblio/Poetoterapie,[37] ktorá sa z iniciatívy maďarských kolegov pod vedením Judit Béres[38] konala 4. – 5. októbra 2024 v Budapešti a ktorej výsledkom bol vznik a vydanie prvého čísla recenzovaného časopisu European Journal for Biblio/Poetry Therapy.

Druhá európska konferencia Biblio/Poetoterapie[39] sa konala v októbri 2025 na Univerzite Jyväskylä vo Fínsku, priniesla zajímavé podnety pre oblasť využitia biblioterapie vo vzdelávaní manažérov a lídrov, možností prepájania biblioterapie s pohybovou terapiou, využití filmových príbehov na účel terapie, spirituálnom charaktere informácií obsiahnutých v krásnej literatúre, priebežné výsedky Fínskeho projektu biblioterapie zameranej na emócie u detí a dospievajúcich (projektu sa zúčastnilo 1000 účastníkov), množstvo tipov na celosvetovo hodnotné literárne diela, ktoré možno uplatniť na saturáciu tej ktorej emočnej/zdravotnej potreby v procese terapie ako aj techník písania na podporu zjednocovania protikladov v ľudskom bytí, inšpiratívny trend označovania biblioterapie ako literárnej terapie a množstvo ďalších zaujímavých príspevkov, ktoré budú postupne publikované v ďalších vydaniach časopisu European Journal for Biblio/Poetry Therapy. Nasledujúca tretia európska konferencia sa bude konať v októbri 2026 v Canterbury vo Veľkej Británii.

Príklad

[upraviť | upraviť zdroj]

Príkladom dobrej praxe, ako možno biblioterapeuticky pôsobiť, je dobre známy príbeh o bábike, ktorú dievčatko stratilo v parku a spisovateľ Franz Kafka mu ju najskôr pomohol hľadať a keď si uvedomil, že ju zrejme nenájdu povedal jej, že sa možno nestratila, ale odišla na výlet a dohodol sa s ňou, že sa druhý deň znovu na tom istom mieste stretnú, či sa nevráti. Keď sa na druhý deň stretol s dievčatkom, prišiel s prvým listom od bábiky, ktorý napísal a prečítal jej tieto slová: „Prosím, neoplakávaj ma. Mám Ťa rada, ale odišla som na výlet, aby som spoznala svet. Budem ti písať o svojich dobrodružstvách.“ Počas nasledujúcich troch týždňov sa Kafka plne sústredil na písanie týchto listov a každý deň ich čítal dievčatku. Sériu odkazov citlivo zakončil opisom bábikinej svadby s krásnym ženíchom v ďalekej krajine a aby dievčatku pomohol prekonať žiaľ za vzdialenou priateľkou, kúpil jej novú bábiku. O mnoho rokov neskôr, dievčatko už ako dospelá žena, našlo zabudnutý list zastrčený v štrbinke náhradnej bábiky, ktorú predtým nikdy nepostrehla. V liste stálo: „Všetko, čo miluješ, nakoniec stratíš, ale láska sa Ti vráti v inej podobe.“[40]

Aj keď nejde o príklad priamo z biblioterapeutickej ambulantnej praxe, príbeh krásne ukazuje ako môže terapeut účinne podporne pôsobiť prostredníctvom písaného a čítaného diela. Deti aj dospelí potrebujú cítiť, že im rozumieme a prijímame, že strata bábiky/práce/blízkeho alebo čohokoľvek podobného je pre nich významná. Potrebujú pocítiť našu blízkosť a schopnosť vstúpiť do ich sveta, potrieb a túžob. Potrebujú našu trpezlivosť s ich smútkom a nepohodou. Potrebujú postupné dosýtenie nenaplnených potrieb, túžob alebo snov, pretože "novú bábiku" dokážu prijať až po čase. Potrebujú tiež trpezlivosť, aby si vybudovali vlastné postoje k láske aj smútku, ktoré im pomôžu objaviť vnútornú silu prekonávať ťažkosti. Pomôžeme im aj vtedy, ak im citlivo ponúkneme náš pohľad, ktorý nám pomáha[40] a láskavý priestor pre ich postupné dozrievanie. Prostredníctvom príbehu v listoch mohlo byť dievčatko s bábikou stále v kontakte a hoci sa s ňou už nikdy nestretlo, touto cestou bola táto jeho potreba naplnená aspoň v symbolickej rovine.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ KULKA, Jiří. Psychologie umění (obecné základy). 1. vyd. Praha : Státní pedagogické nakladatelství, 1990. ISBN 8004236944.
  2. ↑ GANIS, G; TOMPSON, W. L; KOSSLYN, S. M.. Brain areas underlying visual mental imagery and visual perception: an fMRI study. Cognitive Brain Research, 2004-04-30, roč. XX, čís. 2, s. 226-241. Dostupné online [cit. 2025-07-27]. ISSN 0926-6410.
  3. ↑ PEARSON, J. The human imagination: the cognitive neuroscience of visual mental imagery.. Nature Reviews Neuroscience, 2019, roč. XX, s. 624–634. Dostupné online.
  4. ↑ GOLEMAN, Daniel. Emocionálna inteligencia. 1. vyd. [s.l.] : Citadella, 2017. ISBN 978-80-8182-086-1.
  5. ↑ DOIDGE, Norman. Váš mozek se dokáže uzdravit. Pozoruhodné případy léčby a uzdravení využívajíci neuroplasticity mozku. 1. vyd. Brno : CPress, 2017. ISBN 978-80-264-1432-2.
  6. 1 2 BETTELHEIM, Bruno. Za tajemstvím pohádek. 1. vyd. Praha : Portál, 2017. ISBN 9788026211723. S. 10, 37.
  7. ↑ WILD, Jennifer; CLARK, David, M. Imagery rescripting of early traumatic memories in social phobia. Cognitive and Behavioral Practice, 2011, roč. 18, čís. 4, s. 433-443. Dostupné online [cit. 2025-07-29].
  8. ↑ KOTRBOVÁ, Kvetoslava a kol. Biblioterapia.sk. Pomocné materiály pre odborníkov s terapeutickým vzdelaním a študentov pripravujúcich sa na výkon pomáhajúcich profesií. Učebné texty. 1. vyd. Bratislava : PRO SKIZP – Združenie na podporu rozvoja Slovenskej komory iných zdravotníckych pracovníkov, o. z., 2023. Dostupné online. ISBN 978-80-974667-0-1. Archivované z originálu.
  9. 1 2 PARDECK; JOHN, T., Pardeck. Jean, A.. 1st ed.. vyd. USA : Westport: Greenwood Press, 1998. ISBN 031330775X.
  10. 1 2 MAJZLANOVÁ, Kataría. Základy biblioterapie. 1. vyd. Banská Bystrica : Banskobystrický samosprávny kraj, Krajská knižnica Ľudovíta Štúra, 2017. Dostupné online. ISBN 978-80-85136-58-6.
  11. ↑ KOTRBOVÁ, Kvetoslava. Modern technologies in bibliotherapy. Medicne & Art, 2025-01-12, roč. 3, čís. 1, s. 94-102. Dostupné online [cit. 2025-07-27]. ISSN 2949-2165.
  12. ↑ MAJZLANOVÁ, Katarína. Informačný listk predmetu Biblioterapia v inštitucionálnej starostlivosti pre študijný odbor liečebná pedagogika [online]. Pedagogická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, 2018, [cit. 2025-07-27]. Dostupné online.
  13. ↑ napríklad § 8 ods. 1 o domácej starostlivosti v zákone NR SR č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 10 ods. 2 o samostatnej zdravotníckej praxi poskytovanej mimo prostredia zdravotníckeho zariadenia v zákone NR SR č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych zariadeniach, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov [online]. Informačný systém verejnej správy Slov-Lex, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, 2005-01-01, [cit. 2025-07-27]. https://www.slov-lex.sk/ezbierky/vyhladavanie-pravnych-predpisov?hladanyVyraz=578%2F2004 Dostupné online.
  14. ↑ Optimal mix of services for mental health. Mental Health Policy, Planning and Service Development Information Sheet, Sheet 2 [online]. World Health Organization, Geneva, 2007, [cit. 2025-07-27]. Dostupné online.
  15. ↑ Odporúčanie Rady Európskej únie z 22. mája 2018 o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie [online]. Brusel: Úradný vestník Európskej únie, č. C 189 SK zo 4. júna 2018, 2018-06-04, [cit. 2025-07-28]. S. 1-13. Dostupné online.
  16. ↑ KOTRBOVÁ, Kvetoslava. Svojpomocné knihy v biblioterapii. Studia Scientifica Facultatis Paedagogicae (Ružomberok: Katolícka univerzita), 2022-12-31, roč. XXI, čís. 5, s. 95-110. Dostupné online [cit. 2025-07-27]. ISSN 1336-2232. Archivované 2024-02-26 z originálu.
  17. ↑ NATIONAL INSTITUTE FOR HEALTH AND CARE EXCELLENCE. Depression in adults: threatment and management. NICE guideline. 1. vyd. London : National Institute for Health and Care Excellence, 2022. Dostupné online. ISBN ISBN 978-1-4731-4622-8 Chybné ISBN.
  18. ↑ KOTRBOVÁ, Kvetoslava; MAJZLANOVÁ, Katarína. Terapeutický denník v biblioterapii. European Scientific e-Journal (Hlučín-Bobrovníky: Anisiia Tomanek), 2021, roč. 2, čís. 8, s. 29-50. Dostupné online [cit. 2025-08-04]. ISSN 2695-0243. Archivované 2025-01-22 z originálu.
  19. ↑ KOTRBOVÁ, Kvetoslava. Terapeutické listy v biblioterapii. European Scientific e-Journal (Ostrava: Tuculart Edition), 2022, roč. 1, čís. 16, s. 69-82. Dostupné online [cit. 2025-08-04]. ISSN 2788-1296. Archivované 2025-05-05 z originálu.
  20. 1 2 KOTRBOVÁ, Kvetoslava. Publicistické žánre v biblioterapii. Studia Scientifica Facultatis Paedagogicae (Ružomberok: Katolícka univerzita), 2024-04-14, roč. XXII, čís. 1, s. 119-135. Dostupné online [cit. 2025-07-27]. ISSN 1336-2232.
  21. 1 2 KOTRBOVÁ, Kvetoslava. Pohyb v biblioterapii [online]. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 2024-10-15, [cit. 2025-07-27]. (Merica, Marián, Belešová, Mária (Eds.) Žiak, pohyb, edukácia – vedecký zborník 2024..) S. 118-130. ISBN 978-80-223-5909-2. Dostupné online.
  22. ↑ KOTRBOVÁ, Kvetoslava; VAŠKOVÁ, Maja. Script writing as a tool in bibliotherapy. Medicne & Art, 2024-12-29, roč. 2, čís. 2, s. 80-94. ISSN 2949-2165. DOI: https://medicine-art.ru/en/nauka/article/85415/view#article-info.
  23. ↑ KOTRBOVÁ, Kvetoslava. Modern technologies in bibliotherapy. Medicine & Art, 2025-04-17, roč. 3, čís. 1, s. 94-102. Dostupné online [cit. 2025-07-27]. ISSN 2949-2165.
  24. ↑ ORTNER, Gerlinde. Pohádky radí nejmenším. 1. vyd. Praha : Knižní klub, 1995. ISBN ISBN 80-7176-243-1 Chybné ISBN.
  25. ↑ ORTNER, Gerlinde. Pohádky radí školákúm. 1. vyd. Praha : Knižní klub, 1999. ISBN 80-7176-900-2.
  26. ↑ CAPACCHIONE, Lucia. Tvořivý deník pro děti. 1. vyd. Hodkovičky : Pragma, 1982. ISBN 80-7205-912-2.
  27. ↑ PENNEBAKER, James, W.. Writing to Heal. A Guided Journal for Recovering from Trauma and Emotional Upheaval. 1st ed. vyd. Wheat Ridge : Center for Journal Therapy, Inc., 2013. ISBN 031330775X. S. 149.
  28. ↑ KOTRBOVÁ, Kvetoslava a kol. Biblioterapia.sk. Pomocné materiály pre odborníkov s terapeutickým vzdelaním a študentov pripravujúcich sa na výkon pomáhajúcich profesií. Učebné texty. 1. vyd. Bratislava : PRO SKIZP - Združenie na podporu rozvoja Slovenskej komory iných zdravotníckych pracovníkov, o. z., 2023. Dostupné online. ISBN 978-80-974667-0-1. Archivované z originálu.
  29. ↑ KONDÁŠ, Ondrej a kol.. Psychoterapia a reedukácia. 1. vyd. Martin : Vydavateľstvo Osveta, 1985. ISBN 70-034-85 Chybné ISBN.
  30. ↑ HARTL, Pavel. Psychologický slovník. 2. vyd. Praha : Jiří Budka, 1994. ISBN 80-901549-9-9.
  31. ↑ KAŠČÁKOVÁ, Silvia; KOVÁČOVÁ, Barbora. Edukačný a terapeutický potenciál knihy vo včasnej starostlivosti o rodinu s dieťaťom s rizikovými vývinom.. 1. vyd. Ružomberok : VERBUM, 2020. Dostupné online. ISBN ISBN 978-80-561-0808-6 Chybné ISBN. S. 25.
  32. ↑ BABKA, Vladislav. Slovo ako nástroj v terapii. 1. vyd. Martin : OZ-Podpora-KEEP, 2023. ISBN 978-80-10-04281-4. S. 12-13.
  33. 1 2 3 PILARČÍKOVÁ-HÝBLOVÁ, Slávka. Biblioterapia. 1. vyd. Liptovský Mikuláš : Vydané vlastným nákladom., 1997. ISBN 80-967875-4-3.
  34. ↑ KOVÁČOVÁ, Barbora; VALEŠOVÁ MALECOVÁ, Barbara. Biblioterapia v ranom a predškolskom veku. 1. vyd. Bratislava : Univerzita Komenského, 2018. ISBN ISBN 978-80-223-4487-6 Chybné ISBN.
  35. ↑ KOTRBOVÁ, Kvetoslava. Bibliotherapy as a part of therapeutic education in Slovakia. Powerpointová prezentácia. Presented at The First European Biblio/Poetry Therapy Conference Budapest, October 4th-5th, 2024. [online]. PRO SKIZP – Združenie na podporu rozvoja Slovenskej komory iných zdravotníckych pracovníkov, o. z., Bratislava, 2024-10-05, [cit. 2025-07-27]. Dostupné online.
  36. ↑ Odporúčaná odborná a vedecká literatúra k biblioterapii, Autori a Hagioterapia [online]. PRO SKIZP – Združenie na podporu rozvoja Slovenskej komory iných zdravotníckych pracovníkov, o. z., Bratislava, 2023-06-17, [cit. 2025-07-27]. https://www.biblioterapia.sk/o-autoroch, https://www.biblioterapia.sk/hagioterapia/ Dostupné online.
  37. ↑ European Journal for Biblio/Poetry Therapy [online]. poetrytherapy.eu, [cit. 2025-07-26]. Dostupné online.
  38. ↑ Magyar Irodalomterápiás Társaság [online]. [Cit. 2025-08-08]. Dostupné online.
  39. ↑ 2nd European Biblio/Poetry Therapy Conference 2025 [online]. University of Jyväskylä, [cit. 2025-07-26]. Dostupné online.
  40. 1 2 JASENKOVÁ, Mária. Ako deťom pomôcť po strate obľúbenej hračky. Kafkov príbeh o dievčatku, ktoré stratilo obľúbenú hračku [online]. 2025-01-10, [cit. 2025-08-09]. Dostupné online.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Biblioterapia&oldid=8165433“