Lievik trúbkovitý

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Lievik trúbkovitý
Craterellus cornucopioides 6.jpg
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Craterellus cornucopioides
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Gatunek jadalny.svg Lievik trúbkovitý (Craterellus cornucopioides) je jedlá huba z čeľade kuriatkovitých (Cantharellaceae).

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Lievik trúbkovitý má osobitý a trochu smutný výzor.[1] Plodnica je trúbkovito-lievikovitá, tenko mäsitá, v hornej časti 3 – 8 cm široká, 5 – 12 cm vysoká, s prehnutým okrajom, ktorý býva v mladosti celistvý, v dospelosti vlnitý, laločnatý a roztrhaný. Na vnútornej strane je najprv hnedočierna, neskôr čiernosivá až čierna a lupinkatá. Vonkajšiu stranu celej huby vrátane hlúbika pokrýva výtrusové rúcho (hymélium), preto je v dospelosti od bieleho výtrusného prachu belavo oinovatená.[2] Konzistecia plodnice je veľmi krehká, je bez výraznej chuti a s príjemnou vôňou.[3] Výtrusy sú vajcovito elipsovité, hladké, bezfarebné, veľké 12–15 × 7–8,5 μm. Výtrusný prach je biely.[4]

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Plodnice vyrastajú koncom leta, najmä však v jeseni (od augusta do novembra[4]), v bohatých zrastencoch vo veľkých skupinách, v opadanom lístí v listnatých a zmiešaných lesoch, vzácnejšie v ihličnatých.[3] Najčastejšie sa vyskytujú v bučinách a dubinách, kde trsy plodníc, často tvoria čarovné kruhy.[1] U nás je všade pomerne rozšírený, najmä v podhorských oblastiach.[2]

Praktický význam[upraviť | upraviť zdroj]

Je to veľmi chutná huba, aj keď svojim výzorom hubárov nepriťahuje. Vhodná je do polievok, omáčok, na zaváranie v octovom náleve a na sušenie.[3] V Česku, kde je obľúbenejší, sa často suší a drví na prášok, ktorý sa potom používa ako korenie do rozličných pokrmov (obľúbený je najmä pokrm zvaný kuba, ktorý v mnohých domácnostiach nesmie chýbať na štedrovečernom stole[5]).[6]

Možnosť zámeny[upraviť | upraviť zdroj]

Možnosť zámeny s nejakou inou hubou je pre jej charakteristický tvar a farbu nepravdepodobný. Najviac sa mu podobá nejedlý lievik kučeravý (Craterellus sinuosus), ktorý rastie v lete a na jeseň v listnatých lesoch jednotlivo alebo najčastejšie v trsoch.[2]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Mirko Svrček, Bohumil Vančura. Huby. Bratislava : Príroda, 1987. 64-021-87. S. 299.
  2. a b c Aurel Dermek. Huby lesov, polí a lúk. Martin : Osveta, 1985. 70-003-85. S. 164.
  3. a b c Antonín Příhoda. Hubárov rok. Bratislava : Príroda, 1973. 64-127-73. S. 220.
  4. a b Aurel Dermek. Atlas našich húb. Bratislava : Obzor, 1983. 65-001-83. S. 134.
  5. Zdeněk Brýdl. Velká databáze receptů. Praha : KKnihy.cz, 2017. ISBN 978-80-7570-029-2. S. 50.
  6. Ladislav Hagara. Atlas húb. Martin : Osveta, 1987. 70-042-87. S. 182.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]