List záporožských kozákov tureckému sultánovi
List záporožských kozákov tureckému sultánovi je označenie viacerých písomných pamiatok z korešpondencie medzi záporožskými kozákmi a tureckým sultánom z obdobia 17. a 18. storočia.[1] Autentickosť týchto dokumentov je podľa viacerých odborníkov sporná, najmä v dôsledku toho, že sa stala istou formou legendy a často bola pozmeňovaná ľudovým podaním. Listy boli písané v priebehu 17. a (alebo) 18. storočia. Boli koncipované kozáckym atamanom a adresované tureckému sultánovi. Krátka odpoveď patrí medzi najznámejšie príklady nediplomatického a urážlivého konania v zahraničnej politike.
Datovanie textu[upraviť | upraviť zdroj]
Najstarší rukopis korešpondencie tureckého sultána a kozákov a nemecké vydanie listu zo 17. storočia obsahujú iba krátky variant listu bez nadávok. List navyše hovorí nie o záporožských ale čyhyrynských kozákoch. Rozsiahlejšie verzie listu, ktoré obsahujú list tureckého sultána záporožským kozákom, sú známe iba z mladších rukopisov 18. storočia. Nie je jasné, či ide o listy inšpirované staršími písomnosťami. V populárnych textoch sa často pre zvýšenie záujmu objavujú kombinácie oboch textov, teda list sultána zo 17. storočia a hanlivá odpoveď kozákov z konca 18. storočia.
Autorstvo listov je pripisované rôznym osobám. Najčastejšie je za autora považovaný ataman Zacharčenko, Ivan Sirko a ďalší. Rovnako aj osoba adresáta je nejasná – Osman, Mustafa, Ahmed II., Ahmed IV., Mehmed IV. a iní.[2]
Znenie listov[upraviť | upraviť zdroj]
Existuje niekoľko variantov textu listov.[1] Predložený text sa zakladá na preklade z ruského zborníka Darvinskij sbornik istorii Zaporožskoj Seči. Dielo odkazuje na list z konca 17. storočia. Podľa populárnej historky napísali list kozáci pod vedením svojho atamana ako odpoveď na sultánov list, ktorý poslal kozákom po porážke jeho vojsk (kozákmi) v nedávnej bitke.
List tureckého sultána:
| „ |
Ja, sultán a vládca veľkej Porty, syn Ibrahima I., brat Slnka a Mesiaca, vnuk a zástupca Allaha na Zemi, vládca kráľovstva Macedónskeho, Babylonského, Jeruzalemského, Veľkého a Malého Egypta, cisár nad cisármi, panovník nad panovníkmi, výnimočný rytier, nikým neporazený bojovník, majiteľ stromu života, neúprosný strážca hrobky Ježiša Krista, poručník samotného Boha, nádej a útecha moslimov, útecha a veľký ochranca kresťanov, nariaďujem vám, záporožským kozákom, aby ste sa mi dobrovoľne a bez odporu vzdali, a zdržali sa obťažovania ďalšími útokmi. Turecký sultán Mehmed IV. |
“ |
Odpoveď kozákov:
Upozornenie: Tento článok alebo jeho časť obsahuje výrazy, ktoré môžu niektorí čitatelia považovať za vulgárne. Ak vás takéto výrazy urážajú, opustite prosím túto stránku.
| „ |
Ty, sultán, čert turecký, prekliateho čerta brat a kamarát, sekretár samotného Lucifera. Čo si Ty do čerta za rytiera, keď holou riťou ani ježka nezabiješ. Čert vyserie a Tvoje vojsko žerie. Nebudeš Ty, sukin syn, nad kresťanmi vládnuť! Tvojho vojska sa my nebojíme. Na zemi aj na vode sa s Tebou budeme biť, pojebeme tvoju mater! Ty babylonský čašník, macedónsky kolár, jeruzalemský sládok, alexandrijský kozár, pastier sviní z Veľkého a Malého Egypta, arménsky zlodej, tatársky sagajdak[1], kamenecký kat, celého sveta a podsvetia blázon, hadie plemä a vred na našom vtákovi. Prasacia hlava, kobylia riť, mäsiarsky pes, nepokrstená hlava, pojeb svoju mater. Takto ti odpovedajú záporožci, ty úbožiak. Nebudeš ty pásť ani kresťanom prasce. Tým končíme, pretože nepoznáme dátum a nemáme kalendár, mesiac je na nebi, roku pána, taký istý deň je u vás ako aj u nás, takže nás za to bozaj v riť! Podpísaný Košový ataman Ivan Sirko s celým záporožským táborom |
“ |
Ohlas v kultúre[upraviť | upraviť zdroj]
List sa stal inšpiráciou pre známy obraz I. J. Repina Záporožskí kozáci píšu list tureckému sultánovi, dokončený roku 1891. List inšpiroval aj mnohých sovietskych vojakov a partizánov cez druhú svetovú vojnu k napísaniu hanlivých listov určených rôznym predstaviteľom krajín Osi.
Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]
^ sagajdak – tulec na šípy
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Kagan-Tarakovskaja, M. D., 1965, Perepiska zaporožskijch i Čigirinskich kazakov s tureckim sultanom (v variantach XVIII v.). Trudy otdela drevnerusskoj literatury. Т. XXI. s. 346—354
- ↑ Friedman V. A., 1978, The Zaporozhian letter to the Turkish sultan: historical commentary and linguistic analysis. Slavica Hierosolymitana. 2, s. 25—38
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Письмо запорожцев турецкому султану na ruskej Wikipédii.