Listy federalistov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Reklamný leták zbierky Federalista

Listy federalistov sú súbor 85 článkov argumentujúcich v prospech ratifikácie Ústavy Spojených štátov. Vychádzali postupne v novinách mesta New York od októbra 1787. Zbierku všetkých článkov, nazývanú Federalista, vydali v roku 1788 v dvoch zväzkoch J. a A. McLeanovi.[1]

Federalistické listy sú primárnym zdrojom interpretácie Ústavy, nakoľko predostierajú filozofiu a pozadie navrhovaného systému vlády.[2] Autori Listov chceli zároveň podporiť hlasovanie o ratifikácii a ovplyvniť neskoršiu interpretáciu Ústavy. Podľa historika Richarda Morrisa sú Listy federalistov „neporovnateľným osvetlením Ústavy, klasické dielo politickej vedy neprekonané prácou akéhokoľvek neskoršieho autora čo sa týka jeho šírky a hĺbky."[3]

Články napísali Alexander Hamilton (napísal pravdepodobne 51 z nich), James Madison (29), a John Jay (5). Ostatné články boli výsledkom spolupráce medzi Madisonom a Hamiltonom[1] Vychádzali pod pseudonymom „Publius,“ na počesť rímskeho konzula Publia Valeria Publicolu.[4] Madisonovi sa prisudzuje najväčšia zásluha o Ústavu („Otec Ústavy“) a neskôr sa stal štvrtým prezidentom Spojených štátov. Hamilton bol aktívnym delegátom na Ústavodarnom zhromaždení a stal sa prvým ministrom financí. John Jay sa stal prvým predsedom Najvyššieho súdu.

Federalista č. 10, ktorý sa zaoberá spôsobmi ako zabrániť záujmovým skupinám a hovorí v prospech veľkej republiky, je považovaný za najdôležitejší z 85 článkov z filozofickej perspektívy. Federalista č. 84 je okrem iného zaujímavý svojim odporom proti tomu čo poznáme ako Listinu práv Spojených štátov. Federalista č. 51 je možno najjasnešiou výpoveďou čo to znamená „federalizmus.“

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Jackson, Kenneth T. The Encyclopedia of New York City: The New York Historical Society; Yale University Press; 1995. p. 194.
  2. Albert Furtwangler, 17
  3. Richard B. Morris, The Forging of the Union: 1781-1789 (1987) p. 309
  4. Albert Furtwangler, 51.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]