Lokomotíva Dringos
Lokomotíva Dringos [1] je pravdepodobne najstaršia funkčná lokomotíva, ktorá bola poháňaná leteckou vrtuľou. Konštrukcia tejto lokomotívy pochádza z Nemecka, z roku 1919.[2]
História[upraviť | upraviť zdroj]
Princíp lokomotívy si nechal patentovať Dr Ing. Otto Steinitz a prototyp postavil pod licenciou spoločnosti Luftfahrt v Grünewald u na predmestí Berlína. Lokomotíva bola úspešne vyskúšaná 11. mája 1919 na trati z Grünewaldu do Beelitzi. [1] Praktické využitie lokomotívy však nie je známe, riaditeľstvo železníc o túto konštrukciu neprejavilo záujem. Táto lokomotíva bola sprevádzkovaná skôr ako ruský Aerovagon (1921) a neskorší „Koľajový Zeppelín“ (1931). [3]
Konštrukcia[upraviť | upraviť zdroj]
Pohon lokomotívy zabezpečovali 2 vrtule, každá umiestnená na jednom čele lokomotívy.[2]. Pre pohon bol použitý letecký 6 valcový radový motor, pôvodne určený na vojenské použitie.[1] Dôvodom použitia takýchto motorov bol aj fakt, že Nemecko po 1. svetovej vojne malo zničiť vojenský materiál. Ako podvozok pre konštrukciu prototypu bol použitý starý plošinový vozeň.[1]
Lokomotíva bola skúšaná na trati Grünewald - Beelitzi, kde dosiahla aj udržala rýchlosť 60 km/h. Pravdepodobne by dosiahla aj vyššie rýchlosti ale toto nebolo skúšané z dôvodu nedostatočného brzdového systému a nevhodného podvozku.[2] Pri skúškach bolo na lokomotíve prepravených asi 40 osôb z radov úradníkov vlády a parlamentu.