Lotos indický

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Lotos orechonosný)
Lotosový kvet
Plod lotosu indického
Varené lotosové podzemky sú súčasťou ázijskej kuchyne

Lotos indický[1] (iné názvy: lotos orechonosný [2], staršie: lotos pravý[3], ľudovo alebo staršie: lotos či lotosový kvet; lat. Nelumbo nucifera, synonymá: Nelumbium nuciferum, Nelumbium speciosum, zastarano: Nymphea nelumbo) je vodná rastlina z rodu lotos z čeľade lotosovité (Nelumbonaceae). Pochádza z indického subkontinentu, kde je často pestovaný budhistami ako mystická rastlina.

Čínske názvy[upraviť | upraviť zdroj]

Čínske názvy druhu sú : 莲花 – slovenský prepis: lien-chua – pchin-jin: lianhua, alebo 荷 – slov. prepis: che – pchin-jin: he.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Je to trváca, na dne zakoreňujúca vodná bylina s rozkonáreným podzemkom. Listy sú striedavé, vyrastajú z podzemku, s prílistkami, splývajú na vodnej hladine alebo vyčnievajú z vody, s prieduchmi len na vrchnej strane čepele. Stonka je bez druhotného hrubnutia. Na vrchole podzemku sa na konci sezóny vytvárajú hľuzovité zásobné orgány. Stopky listov sú dlhé a prirastajú uprostred štítovitej čepele. Žilnatina je dlaňovitá (lúčovitá). Kvety sú jednotlivé, veľké, obojpohlavné, pazušné, vyčnievajúce nad hladinu na dlhých stvoloch. Opeľované sú hlavne chrobákmi. Všetky kvetné orgány sú acyklické. Okvetné lupienky v počte 22 až 30. Tyčiniek je veľa (asi 200 až 400), dozrievajú centripetálne. Gynéceum je vrchné apokarpné, z 12 až 40 voľných plodolistov, jednotlivo vrastených do sploštenej vrchnej plochy dužnatého receptákula a obsahujúcich jediné vajíčko. Plodom sú nepukavé oriešky vnorené do receptákula. Semená majú veľké embryo a tenký endosperm.[4][5]

Charakteristickým biotopom lotosu indického sú stojaté a pomaly tečúce plytké vody.

Pozri aj lotosový efekt.

Lotos indický ako symbol a v náboženstve[upraviť | upraviť zdroj]

Lotos indický oddávna hrá významnú úlohu v umení indických náboženstiev, ako sú hinduizmus, sikhizmus a džinizmus. Uctievali ho aj starí Egypťania (pozri lotos (staroveký Egypt)). Už veľmi dlho je lotos indický pre svoj jedinečný vzhľad stredom záujmu nielen umelcov, ale aj prostých ľudí, u ktorých vzbudzuje pocit nadpozemskej čistoty, posvätnosti a krásy. V hinduizme predstavuje posvätný lotos aj slnko a spája sa s bohyňou matky ako symbol plodnosti.

Lotos v budhizme[upraviť | upraviť zdroj]

V budhistickom symbolizme predstavuje lotos čistotu tela, reči, mysle a zrieknutie sa. Lotos je jedným z ôsmich budhistických symbolov, ktoré majú pôvod v najstarších indických kráľovských poctách – mušľa, bicykel, baldachýn, slnečník, lotos, váza, zlaté rybky a uzol.[6] Vyrastá totiž z bahna alebo špinavej vody, ale sám je čistý a vonia. Akoby plával nad kalnými vodami hmotného pripútania sa a fyzickej túžby. Hoci má lotos korene v bahne na dne rybníka, jeho kvet leží nepoškvrnene nad vodou. Lotosový kvet je schopný sám vyrásť, stúpať a kvitnúť, aby dosiahol dokonalé osvietenie. Kvet môže mať 4, 8, 16, 24, 32, 64, 100 alebo až 1 000 okvetných lístkov.

Budha vzrastajúci z lotosového kvetu

Podľa legendy, prvé kroky Gautama Budhu priniesli lotosové kvety všade, kam šiel. V Tibete je Padmasambhava („zrodený z lotosu") považovaný za druhého Budhu, ktorý priniesol budhizmus do tejto krajiny dobývaním alebo premenou miestnych božstiev; obyčajne je zobrazený ako kvetina.[7] Lotos sa vyobrazuje ako trón, ktorý má slúžiť ako podstavec pre najdôležitejšie postavy v budhistickom umení.

Budha sa často znázorňuje, ako sedí so skríženými nohami na lotosovom kvete a odtiaľ sa vzal výraz „sedieť na lotose“, čo symbolizuje znovuzrodenie v raji. Keď vraj Budha dosiahol osvietenie, ľudia sa mu javili ako kostrnky, kvety a puky lotosu, ktoré vyrastali z bahna alebo v ňom boli ponorené. Podoby lotosu sa preto prirovnávajú k určitým fázam ľudského života. Plod lotosu symbolizuje minulosť, kvet súčasnosť a stonka budúcnosť.[8]

Vďaka svojej jedinečnej povahe čistoty pomáha lotosový kvet očistiť ducha, ktorý sa rodí v mrzutosti, čo je odrazom reality sveta. Mnoho meditujúcich často používa lotosové kvety v sprievodných meditáciách na očistu mysle a ducha.

Dôležitosť farby[upraviť | upraviť zdroj]

V budhistickej ikonografii má farba lotosu osobitný význam.

Modrý lotos zvyčajne predstavuje dokonalosť a múdrosť. Je spojený s bódhisattvou Mandžusrí. V niektorých školách nie je modrý lotos nikdy zobrazovaný v plnom kvete a jeho stred nie je viditeľný. Dógen Zendži písal o modrých lotosoch v Šóbógenzó: „Čas a miesto otvorenia a rozkvetu modrého lotosu sú uprostred ohňa a v čase plameňov. Tieto iskry a plamene sú pravým miestom a časom otvorenia a rozkvetu modrého lotosu. Vedzte, že v jedinej iskre stovky tisíc modrých lotosov kvitnú na oblohe, kvitnú na zemi, kvitnú v minulosti, a toto je skutočným zážitkom modrej lotosovej farby. “[chýba zdroj]

Zlatý lotos predstavuje osvietenie všetkých Budhov.

Ružový lotos predstavuje Budhu, históriu a sukcesiu Budhov.

V ezoterickom budhizme je fialový lotos zriedkavý a mystický a môže znamenať veľa vecí v závislosti od počtu kvetov zoskupených dohromady.[9]

Červený lotos je spojený s Avalokiteshvárou, bodhisattvou súcitu. Je tiež spojený so srdcom a s našou pôvodnou čistou prírodou. Ďalšiu symbolikou je, že lotosový semenník s mnohými semenami vyjadruje plodnosť, červený lotosový kvet predstavuje ženské pohlavné orgány a stonka mužské pohlavné orgány.[6]

Biely lotos znamená duševný stav očistený od všetkých jedov a všetkého zlého.[9]

Lotosový trón[upraviť | upraviť zdroj]

V ázijskom umení je lotosový trón, niekedy lotosová platforma, štylizovaný lotosový kvet, ktorý sa používa ako sedadlo alebo základňa postavy. Je to normálny podstavec pre božské postavy v budhistickom umení a hinduistickom umení a často videný v umení džinizmu.[6] Pochádza z indického umenia a nasledoval najmä indické náboženstvá vo východnej Ázi

Bohyňa Lakšmí stojaca a držiaca lotos

Presná forma sa líši, ale má predstavovať otvárací kvet lotosu indického. V niektorých budhistických legendách sa Budha zrodil z lotosového kvetu.

Okrem iných symbolických významov, týči sa nad vodným prostredím, v ktorom žije, a nie je ním znečistený, čím vytvára model pre budhistov.[8]

Podľa pálijského kánonu Budha sám inicioval túto často sa opakujúcu metaforu v Aṅguttara Nikája a hovoril, že lotosový kvet vyrastá z bahnitej vody nepošpinený, a keď vyrastá a kvitne na tento svet, je zbavený všetkých nečistôt (podľa učenia sútry).[10]

Využitie lotosu indického v Ázii[upraviť | upraviť zdroj]

Čínska lotosová ovocná polievka

Lotos indický sa v Číne pestuje viac ako 3 000 rokov a pestuje sa nielen pre svoju kultúrnu a okrasnú hodnotu, ale aj na lekárske účely a pre jedlé semená a podzemky. Napríklad v Číne, Japonsku a Indii sa podzemky pražia, nakladajú, kandizujú alebo krájajú na plátky a vyprážajú sa ako hranolčeky. Pasta vyrobená z orieškov sa používa ako náplň do tradičných čínskych pekárskych výrobkov. Mladé listy, stonky listov a kvety sa v Indii konzumujú ako zelenina. V tradičnej čínskej medicíne sa využíva celá rastlina lotosu, avšak každá jeho časť sa používa na liečbu iného problému. Korene lotosu upravené v čerstvom mlieku údajne chladia srdce. Usušené listy a kvety liečia vredy a zbavujú bolesti zubov.[8]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ČERVENKA, Martin, et al. Slovenské botanické názvoslovie : rastlinná výroba. 1. vyd. Bratislava : Príroda, 1986. 517 s. S. 324.
  2. BARANEC, T. et al. Systematická botanika, 2001, S. 54
  3. lotos. In: Slovenský náučný slovník. Ed. Pavel Bujnák. Zväzok II E – M. Bratislava; Praha : Litevna, literárne a vedecké nakladateľstvo Vojtech Tilkovský, 1932. 380 s. S. 311.
  4. Flora of China: Nelumbonaceae
  5. Lotos indický (Nelumbo nucifera)
  6. a b c EBERHARD, WOLFRAM, 1909-1989.. Lexikon čínských symbolů : obrázková řeč Číny. Praha : Volvox Globator, 2001. (Vyd. 1.) Dostupné online. ISBN 80-7207-401-6.
  7. PAKHOUTOVA, ELENA. DONEY, LEWIS. HIRSHBERG, DANIEL ALEXANDER. BOGIN, BENJAMIN.. The Second Buddha master of time.. [s.l.] : [s.n.]. Dostupné online. ISBN 978-3791357539.
  8. a b c HRDLIČKOVÁ, VĚNA.. Rostlina jako symbol v čínské a japonské kultuře. Praha : Grada, 2010. Dostupné online. ISBN 978-80-247-1985-6.
  9. a b Lotus Plant Study [online]. www.flowersociety.org, [cit. 2020-05-25]. Dostupné online.
  10. EBERHARD, WOLFRAM, 1909-1989.. Lexikon čínských symbolů : obrázková řeč Číny. Praha : Volvox Globator, 2001. (Vyd. 1.) Dostupné online. ISBN 80-7207-401-6.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]