Lykourgos (kráľ Sparty)
| Lykourgos | |
| kráľ Sparty | |
| Panovanie | |
|---|---|
| Dynastia | Eurypontovci |
| Panovanie | 219 pred Kr. – cca 210 pred Kr. |
| Predchodca | Eukleidas |
| Nástupca | Pelops |
| Rodina | |
| Potomstvo |
syn Pelops |
Lykourgos (iné názvy: Lykurgos, Lykúrgos, Lykurg, gr. Lykourgos/iný prepis:Lykúrgos) bol kráľ Sparty zvolený v kráľovskej línii Eurypontovcov. Vládol od roku 219 pred Kr. do roku cca 210 pred Kr. Jeho spolukráľom z kráľovského rodu Agiovcov bol Agesipolis III. (vládol 219 – cca 215 pred Kr.)
Lykurgos bol eformi zvolený za kráľa v nepokojných časoch histórie Sparty. Jeho predchodca Eukleidas zomrel v roku 222 pred Kr. pri obrane Sparty v bitke pri Sellasii, kde Sparťania utrpeli drvivú porážku. Macedónsky kráľ Antigonos Dósón a vodca achájskeho spolku Arátos vstúpili ako prví dobyvatelia na jej pôdu a Spartu donútili vstúpiť do helénskeho spolku.
Smrť Antigona Dósóna v roku 221 pred Kr. však obnovila nádej Sparty na samostatnosť a spolu s aitólskym spolkom a Elidou napadli macedónskeho spojenca achájsky spolok. Počas nasledujúcej spojeneckej vojny, ktorá trvala od roku 220 do 217 pred Kr. v roku 219 pred Kr. novozvolení efori v Sparte zvolili za kráľov Lykurga v kráľovskej línii Eurypontovcov a Agesipola z kráľovskéj rodiny Agiovcov.
Nie je známe prečo bol eformi Lykurgos vybraný za panovníka miesto ďalších členov rodiny Eurypontovcov. V tejto rodine Eudamidov syn Archidamos zanechal dvoch synov, ktorých mu porodila Hippomedontova dcéra a tento Hippomedón, syn Agésilaa, vnuk Eudamida, ežte žil. Boli tu aj ďalší členovia tejto rozvetvenej rodiny, ale boli ponechaní stranou.[1] Preto podľa antických historikov Lykurgos nemal nárok na korunu. Titus Livius píše, že podplatil eforov, keď každému z nich zaplatil jeden talent a čoskoro bol vyhlásený za potomka Herakla a tým sa stal aj jeho právoplatným dedičom trónu.[1]
V roku 217 pred Kr. macedónsky kráľ Filip V. vo vojne zvíťazil. Messéniu pripojil k helénskemu spolku, Elidu si podrobil a s Aitóliou uzavrel mier. Dôvodom rýchleho ukončenia vojny bola snaha Filipa posilniť severné hranice s Ilýriou a rozšíriť macedónsky vplyv na jej územie. Sparta si tým zachovala samostatnosť.
Lykurgos si v Sparte v tomto období upevnil moc a okolo roku 215 pred Kr. po nejasných udalostiach zosadil svojho mladého spolukráľa Agesipola a ujal sa samostatnej vlády. Podľa historikov vládol tvrdo a zaradil sa medzi tyranov na spartskom tróne posledného obdobia dejín monarchie v Sparte. Následníkom Lykurga sa stal okolo roku 210 pred Kr. jeho syn Pelops.
Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Polybios. Dějiny II. Praha : Arista, 2009. ISBN 978-80-86410-60-9. S. 136.
Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ликург (царь Спарты) na ruskej Wikipédii.
Lykourgos
| ||
| Vladárske tituly | ||
|---|---|---|
| Predchodca Eukleidas |
kráľ 219 pred Kr. – 210 pred Kr. |
Nástupca Pelops |