Lymská borelióza

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Lymská borelióza je infekčné bakteriálne ochorenie (spirochéta Borellia burgdorferi), ktoré postihuje celý organizmus. Prenáša sa kliešťami (Ixodes).[1]

Objav[upraviť | upraviť zdroj]

Na začiatku 20. storočia bol v Európe Erythema migrans spojený s uštipnutím kliešťa. Ako samostatné ochorenie bola lymská borelióza uznaná v roku 1976. V obci Lyme (Connecticut, USA) boli deti, o ktorých sa myslelo, že majú reumatoidnú artritídu. Bol u nich objavený Erythema migrans v spojení s uhryznutím kliešťom. V roku 1982 bola objavená nová baktéria Borrelia burgdorferi u kliešťov aj u pacientov s lymskou boreliózou.[1]

Klinické prejavy[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa Török, Cooke a Moran (2017):[2]:

Liečba[upraviť | upraviť zdroj]

Boreliózu možno liečiť antibiotikami. Doposiaľ nie je v medicíne zhoda ohľadom samotnej existencie chronickej boréliovej infekcie a dĺžky liečby. IDSA (Infectious Disease Society of America) - Spoločnosť pre infekčné choroby zastáva názor, že borelióza je ľahko liečiteľná, na liečbu postačuje najviac 28 dní. V opozícii k nej stojí ILADS (International Lyme and Associated Diseases Society of America) - Medzinárodná spoločnosť pre boreliózu a pridružené choroby, ktorá tvrdí, že borelióza môže byť perzistentná, dlhodobá choroba, ktorej liečba je veľmi komplikovaná. Podľa jej názoru liečba trvá zvyčajne mesiace, ale môže aj roky.

Borélia sa na Slovensku vyskytuje skoro na celom území (pozri zoznam ohnísk[3]).

Kliešte však neprenášajú len baktérie borélia, ale môžu prenášať aj iné koinfekcie ako napr. baktérie rodu Bartonella a Ehrlichia, prvoky rodu Babesia a iné, ktoré môžu liečbu lymskej boreliózy komplikovať. Predpokladá sa, že na rozšírenie baktérií musí byť kliešť prisatý na tele aspoň 36 hod.[4][5] S dlhšou dobou prisatia sa pravdepodobnosť prenosu baktérie zvyšuje.[6]

Vakcína proti lymskej borelióze bola uvedená na trh v Spojených štátoch v rokoch 1998 až 2002, ale bola stiahnutá z trhu pre nízky dopyt.[7][8][9] Nové vakcíny sú vo vývoji.[7]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b KASPER, Dennis L.; FAUCI, Anthony S.. Harrison's Infectious Diseases. New York : McGraw Hill Professional, 2010. 1312 s. ISBN 978-0-07-170294-2.
  2. TÖRÖK, Estée; COOKE, Fiona J.; MORAN, Ed. Oxford Handbook of Infectious Diseases and Microbiology. Oxford : Oxford University Press, 2017. 879 s. ISBN 978-0-19-967132-8.
  3. Prírodné ohniská kliešťovej encefalitídy na Slovensku [online]. Bratislava: Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, [cit. 2021-02-05]. Dostupné online. Archivované 2021-04-16 z originálu.
  4. Lyme disease transmission [online]. 11 January 2013. Dostupné online. Archivované 2015-03-03 z originálu.
  5. Lyme borreliosis.. Nature Reviews. Disease Primers, 15 December 2016, s. 16090. DOI10.1038/nrdp.2016.90. PMID 27976670.
  6. PIESMAN, Joseph. Dynamics of Borrelia burgdorferi Transmission by Nymphal Ixodes dammini Ticks [online]. The Journal of Infectious Diseases, [cit. 2021-02-05]. Dostupné online. (po anglicky)
  7. a b Clinical practice. Lyme disease. The New England Journal of Medicine, May 2014, s. 1724–1731. Dostupné online [cit. 2016-07-05]. DOI10.1056/NEJMcp1314325. PMID 24785207. Archivované 2016-11-05 na Wayback Machine
  8. When a vaccine is safe. Nature, February 2006, s. 509. DOI10.1038/439509a. PMID 16452935.
  9. ARONOWITZ, Robert A. The Rise and Fall of the Lyme Disease Vaccines: A Cautionary Tale for Risk Interventions in American Medicine and Public Health. The Milbank Quarterly, June 2016, s. 250–277. ISSN 0887-378X. DOI10.1111/j.1468-0009.2012.00663.x. PMID 22709388.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Lyme disease na anglickej Wikipédii.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]