Mäkké podnebie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Mäkké podnebie s čapíkom po odstránení mandlí (tonzilektómii)

Mäkké podnebie alebo velum[1] (lat. palatum molle, velum palatinum) je mäkký, sliznicou potiahnutý svalový útvar v ústnej dutine. Je predĺžením tvrdého podnebia smerom k zadnej hrdlovej stene a končí sa voľným výbežkom – čapíkom (uvula).[2] Mäkké podnebie má schopnosť dvíhať sa, čím otvára a uzatvára vstup do nosovej dutiny.[3] To má význam pri dýchaní, kedy je spustené do ústnej dutiny, čo umožňuje prechod vzduchu nosom, a tiež pri prehĺtaní, kedy sa pritláča k zadnej hrdlovej stene a zabraňuje vstupu potravy do nosa.

Rečový význam[upraviť | upraviť kód]

Mäkké podnebie má významnú funkciu aj pri artikulácii hlások.[3] Pri jeho pritlačení k zadnej hrdlovej stene a súčasnom neveľkom kruhovom stiahnutí nosohltana vo výške ich vzájomného dotyku vznikajú ústne hlásky. Pokiaľ je mäkké podnebie spustené do ústnej dutiny a vzduch uniká cez nos, vznikajú nosové hlásky.[4]

Tvoria sa tu aj isté špecifické spoluhlásky. Ak sa jazyk tesne priblíži k mäkkému podnebiu a medzi chrbtom jazyka a mäkkým podnebím sa utvorí štrbina, vznikne úžinová mäkkopodnebná spoluhláska. Ak sa chrbát jazyka pritlačí k mäkkému podnebiu, čím úplne zavrie cestu výdychovému prúdu, vznikne mäkkopodnebná záverová spoluhláska.[4]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Slovenské slovníky
  2. TILGNER, Damazy Jerzy. Organoleptická analýza potravín. [s.l.] : Slovenské vydavateľstvo technickej literatúry, 1961. 366 s. Dostupné online. S. 52.
  3. a b DVONČOVÁ, Jana; JENČA, Gejza; KRÁĽ, Ábel. Atlas slovenských hlások. 1. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1969. S. 39.
  4. a b KRÁĽ, Ábel; SABOL, Ján. Fonetika a fonológia. 1. vyd. Bratislava : SPN, 1989. 392 s. ISBN 80-08-00036-8. S. 129.