Múzejná prezentácia

Prezentácia muzeálnych zbierok sa riadi podľa princípov múzejnej komunikácie. Tá sa uskutočňuje prezentáciou zbierkových predmetov (vystavovanie) a interpretovaním jeho muzeálnej hodnoty (vysvetľujúci výklad). V sprostredkovávaní odkazov, ktoré sa snaží zbierkový predmet zachytiť a podať je potreba dvojstrannej komunikácie medzi múzeom a návštevníkom. Múzeum sa musí snažiť čím viac kvalitných informácií odovzdať, na druhej strane návštevník má mať potrebu tú informáciu prijať. Častým problémom je, že múzeum chce komunikovať s publikom neprimeranou formu, ľudia nechápu odborný kontext výkladu a tým ich záujem klesne. Múzeum musí brať do úvahy, že spektrum návštevníkov môže obsahovať iné vekové skupiny, rozdiely vo vzdelanosti, v etnickom alebo geografickom pôvode, atď. Preto by mali skúmať reakciu návštevníkov, vyhodnocovať ich vzťah k expozícii/výstave, podľa toho vytvoriť pedagogicko-didaktickú štruktúru prezentácie informačných zdrojov predmetu.

Prezentácia musí zohľadňovať štyri základné kritériá:

• kvantita – ani píliš málo, ani príliš veľa informácií
• kvalita – pravdivé informácie
• relevancia – prezentovanie podstatných informácií
• výraz – zreteľné, jasné informácie

Muzeálna prezentácia je na rozdiel od reklám, komerčných výstav, ktoré tiež prezentujú nejaký predmet alebo jav, založená na fakte, že prezentované muzeálie sú vyselektované a muzealizované práve pre to, lebo majú vysokú vypovedaciu, dôkazovú a historickú hodnotu. Sprostredkovanie exponátu stojí na zmyslovej báze – pokúša sa pôsobiť na všetky zmysly (zrak, čuch, sluch, hmat, niekedy aj chuť).

Typy múzejnej prezentácie

• stála expozícia – sprostredkúva hlavný zámer dokumentačnej činnosti múzea, zakladá sa na dlhodobom, odbornom výskume a prieskume danej témy špecializácie múzea, aby prezentovala kvalitné poznatky o exponátoch. Súčasne musí byť atraktívna a vždy aktuálna, môže trvať aj 30 rokov, nesmie strácať na prejavovej hodnote.
• dočasná výstava – doplňuje hlavnú tému zámeru múzea napr. z inej perspektívy, ktoré sa v expozícii globálne vyjadriť nedá, alebo prezentuje inú tému na základe aktuálnych požiadaviek obecenstva, poprípade informuje o čiastkovej tezauračnej práci múzea (napr. výstava k jubileu významného človeka zo zamerania profilu múzea). Je časovo aj priestorovo obmedzená, môže mať formu mobilnej, putovnej, prenosnej výstavy. Je dynamickejšia, dáva možnosť na experimentáciu, na vyskúšanie inovatívnych techník zobrazovania odkazu exponátov
• marginálna výstava – dopĺňa expozíciu alebo krátkodobú výstavu, je tiež časovo a priestorovo obmedzená, môže používať aj nemuzeálne predmety.
• verejná študijná zbierka – slúži hlavne pre vedcov a bádateľov vlastne ako vecný archív muzealít a je zameraný na predmet.

V praxi sa využívajú nasledujúce vyjadrovacie prostriedky pri inštalácii expozície/výstavy:

• autentické predmety - modely, makety, repliky, rekonštrukcie
• obrazové prostriedky – fotografie, grafy
• znakové prostriedky – symboly, grafické schémy, slovné i vzorcové znaky
• verbálne prostriedky – archívne originály, kópie

Josef Beneš, významný český muzeológ rozlišuje expozíciu a výstavu podľa nasledujúcich aspektov:

Aspekt	Expozícia	Výstava
Tematický rozsah	Široký tematický záber tematiky	Čiastkový záber tematiky, ale tá časť je riešená do hĺbky
Komunikačný zámer	Základná prezentácia zbierok i ich vedeckého spracovania s cieľom výchovno-vzdelávacím	Uplatnenie vlastných i požičaných zbierok so zámerom popularizácie témy
Doba trvania	Dlhodobá (10-15 rokov), niekedy i permanentná	Krátkodobá (niekoľko týždňov) s možnosťou repríz na iných miestach
Pozícia v programovej ponuke múzea	Predstavuje hlavný smer profilácie múzea	Doplnkový program hlavného zámeru múzea s cieľom jeho doplnenia, spestrenia
Plošný rozsah	Väčší rozsah s trvalým výstavným zariadením a technickým vybavením	Menší rozsah s dočasným využitím výstavného zaradenia
Úroveň ochrany zbierok	Dôkladná ochrana exponátov proti klimatickým vplyvom i rizikom zo strany návštevníkov	Možnosť krátkodobého vystavenia bez vitrín
Muzeologické prístupy	Definitívne výstavne podanie, overené so skúmaním reakcie návštevníkov	Možnosť experimentovania v podaní informácií, tiež so skúmaním reakcie návštevníkov
Spôsob realizácie	Objednávka u výstavníckeho podniku, ktorá ju realizuje podľa projektu	Možnosť vlastnej realizácie, nevyžaduje náročnejšiu prácu

Vytváranie expozícií a výstav patrí k neodmysliteľným činnostiam každého múzea. Zakladá sa na kvalitnom a dlhodobom výskume autentických dokladov muzealít, prebieha pomocou vopred stanovených stanovísk.

Postup prípravy výstav a expozícií

• zámer: určuje a zdôvodňuje jeho obsah, názov, určenie priestoru a času trvania, finančné náklady, označuje jeho autora a realizátora.
• libreto: rozširuje údaje opísané v zámere, upresňuje priestorový rozvrh častí expozície/výstavy, rozloženie hlavných exponátov aj s popiskami, úlohami realizátorov výstavy, môže byť zdokladovaný fotografiami exponátov, kresbami návrhu.
• scenár: je najdetailnejším rozpracovaním budúcej výstavy, sú tam spresnené všetky údaje, týkajúce sa exponátov (ich presné miesto, sprievodný text, stav), finančných nákladov, doba a proces realizácie, účasť realizátorov v konkrétnych úlohách, trojrozmerný návrh výstavy.

Všetky tieto doklady o realizácii musia byť/mali by byť archivované a doložené fotografiami, videozáznamami, propagačnými materiálmi a ohlasmi z médií, aby sa zjednodušilo vytvorenie reprízy výstavy v budúcnosti alebo v inom múzeu (prebrané výstavy), alebo napr. nový pracovník múzea získal lepší prehľad v predchádzajúcej prezentačnej činnosti múzea.

Zbierka zákonov č. 206/2009 §15 vzťahujúca sa na múzeá/galérie určuje sprístupňovanie zbierkových predmetov a zbierok v podobe stálych expozícií, dlhodobých, krátkodobých a putovných výstav, publikačnej a edičnej činnosti, odborných výchovno-vzdelávacích a prezentačných aktivít.

Prezentáciu danej témy výstavy umožňujú rôzne výrazové prostriedky:

• autentické – konkrétny zbierkový predmet
• doplňujúce – diorámy, fotografie, mapy, kresby
• ekonomické – kópie, schémy, makety
• textové - sprievodné texty, vysvetlivky, popisky, doplňujúce informácie
• exaktné – tabuľky, grafy
• symbolické – sprievodné – hudobné a divadelné predstavenia, osvetlenie

K priblíženiu a lepšiemu porozumeniu informácií sprostredkovaných vo výstave/expozícii sa muzeálna interpretácia rozširuje pomocou muzeálnych (sprievodných) programov. Tieto špeciálne programy sú vytvorené pre rôzne skupiny návštevníkov, s tendenciou priblížiť im múzeum, múzejné výstavy a ich obsah rozumiteľnejšou, či zábavnejšou formou. Tu sa už prejavuje prechod múzejnej interpretácie do múzejnej pedagogiky, ale aj to potvrdzuje len spätosť a prepojenosť múzejných činností so sebou. Účastník sprievodných programov preberá vedomosti na základe vlastných poznatkov, tým je neformálne vzdeláva, spoznáva tým múzeum, rozširuje schopnosti, zmysly.

Druhy programov môžu byť nasledovné:

• orientácia (napr. vo veľkých múzeách a galériách) – pomáha hosťom zorientovať sa v ponuke výstav múzea, môže sa realizovať aj samostatnou prehliadkou, aj skupinovou
• prehliadka sprevádzaná sprievodcom – pomocou sprievodcu sa publikum dozvie viac informácií o výstave, zámere, exponáte
• prednáška – diskusia o prezentovaných zbierkových predmetoch
• demonštrácia – ukázanie práce napr. reštaurátora, konzervátora, metódy a techniky výskumu, atď.
• seminár, školenie – intenzívne kurzy, kde sa prihlásení obohatia špeciálnou znalosťou
• vonkajší program – múzeum prináša program do externých zariadení (školy, škôlky, spolky, atď.) alebo vytvára programy v inom prostredí (terénny výskum)
• vedľajší program – doplňujúci program, napr. koncerty, divadelné predstavenie, hry pre deti

Zdroje

• BENEŠ, Josef: Múzejní prezentace. Praha : Národní muzeum, 1981.
• MRUŠKOVIČ, Štefan, DARULOVÁ, Jolana, KOLLÁR, Štefan: Múzejníctvo, muzeológia a kultúrne dedičstvo. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela, Fakulta humanitných vied, 2005. ISBN 80-8083-160-2
• WAIDACHER, Friedrich: Príručka všeobecnej muzeológie. Bratislava : Slovenské národné múzeum – Národné múzejné centrum, 1999. ISBN 80-8060-015-5