M109 (húfnica)
| M109 | |
|---|---|
 M109A6 Paladin | |
| Základná charakteristika | |
| Posádka | 6 |
| Dĺžka | 9,12 m |
| Šírka | 3,15 m |
| Výška | 3,28 m |
| Hmotnosť | 24,07 t |
| Pancierovanie a výzbroj | |
| Pancierovanie | do 32 mm |
| Hlavná zbraň | 155 mm húfnica M126 28 ks munície |
| Sekundárne zbrane | guľomet M2 kalibru 12,7 mm |
| Pohon a pohyb | |
| Pohon | osemvalcový Detroit Diesel 8V71T 450 hp |
| Odpruženie | torzné tyče |
| Max. rýchlosť | 65 km/h |
| Pomer výkon/hmotnosť | |
| Dojazd | 390 km |
| Priechodnosť | |
M109 je americká samohybná húfnica kalibru 155 mm. Predstavuje primárny mobilný delostrelecký systém v NATO a západných krajinách. Napriek tomu, že M109 je postupne nahrádzaná modernými húfnicami, stále zostáva výzbroji viacerých krajín. Za viac ako päťdesiat rokov bolo vyrobených cez 7000 húfnic M109.
Vznik a vývoj
[upraviť | upraviť zdroj]M109 bola od polovice 50. rokov 20. storočia vyvíjaná spolu so 105 mm húfnicou M108. Prvé prototypy boli dokončené v roku 1959. M108 a M109 zdieľali spoločný podvozok (spolu s obrneným transportérom M113). M108 sa kvôli príliš ľahkému kanónu ukázala byť nevhodná. Bola zavedená v roku 1962, ale jej výroba bola o rok neskôr zastavená, pretože krajiny NATO sa rozhodli, že všetky pozemné samohybné delostrelecké systémy by mali mať kaliber najmenej 155 mm. Väčšina húfnic M108 bola prerobená na M109. Na druhej strane M109 sa stala štandardnou samohybnou húfnicou krajín NATO.
Konštrukcia
[upraviť | upraviť zdroj]M109 má pomerne jednoduchú konštrukciu. Motor je umiestnený vpredu vpravo, zatiaľ čo vodič sedí vpredu vľavo. Veža zaberá zadnú časť. Na vrchu veže je malá kupola, v ktorej je miesto veliteľa. Táto kupola je vybavená 12,7 mm ťažkým guľometom M2HB s 500 nábojmi. Ochranu M109 tvorí až 32 milimetrové pancierovanie, ktoré je účinné len proti ručným zbraniam a úlomkom granátov/delostrelectva.
M109 je vyzbrojená kanónom M126 s dĺžkou 23 kalibrov. Pôvodný variant M109 sa dá ľahko identifikovať hlavne podľa krátkeho kanónu. Táto zbraň, vybavená 28 nábojmi, mala maximálny dostrel 14 600 metrov so štandardným nábojom HE-FRAG a približne 20 000 metrov s raketovým nábojom. Palebný dosah zlepšil pri modernizovaných verziách M109. Tento delostrelecký systém je schopný vypáliť až 4 granáty za minútu, hoci udržateľná rýchlosť streľby je 2 granáty za minútu. Táto húfnica má životnosť približne 7 500 nábojov.
Motor Detroit Diesel 8V71T s výkonom 450 koní umožňuje húfnici dosiahnuť maximálnu rýchlosť 65 km/h. Dojazd M109 je 390 km. Na brodenie vodných prekážok je možné tento delostrelecký systém vybaviť plávacou súpravou. Maximálna rýchlosť húfnice vo vode je 6,5 km/h.
M109 má šesť členov posádky. Tvoria ju veliteľ, dvaja strelci, dvaja nabíjači a vodič. Podporu tomuto delostreleckému systému zabezpečuje zásobovacie vozidlo M992, ktoré nesie ďalšiu muníciu. Je postavené na rovnakom pásovom podvozku ako húfnica M109.
Varianty
[upraviť | upraviť zdroj]
- M109A1: variant s vylepšeným kanónom M185 s dĺžkou 39 kalibrov. Tento delostrelecký systém bol predstavený v roku 1970 a dodávky sa začali v roku 1973. Medzi ďalšie vylepšenia patrí účinnejšia úsťová brzda a vylepšené odpruženie. Maximálny dosah streľby je 18,1 km so štandardným granátom HE-FRAG a 24 km s raketovým nábojom. Húfnica je tiež schopná vystreľovať laserom navádzané granáty M712 Copperhead. Táto munícia bola navrhnutá tak, aby zasiahla vysokohodnotné ciele, ako sú tanky, obrnené vozidlá, delostrelecké systémy, radary, pozorovacie stanovištia atď. Väčšina pôvodných delostreleckých systémov M109 bola modernizovaná na tento štandard.
- M109A2: mierne vylepšený variant s väčším priestorom pre muníciu (36 namiesto 28 nábojov) a novým kanónom M178. Jeho výroba sa začala v roku 1978.
- M109A3: označenie pre húfnice M109A1 vylepšené na štandard M109A2.
- M109A4: verzia s ochranou pred zbraňami hromadného ničenia, vylepšenými schopnosťami štartovania motora a vyhrievaním pre posádku.
- M109A5: variant s kanónom M284 155 mm/L39, ktorý má maximálny dosah 22 km so štandardným projektilom HE-FRAG a 30 km s raketovým projektilom. Kapacita munície zostala rovnaká.
- M109A5+: vylepšená verzia s vylepšenými systémami riadenia paľby.
- M109A6 Paladin: prvý výrazne vylepšený variant M109, ktorý bol predstavený v roku 1991. Vylepšenia zahŕňajú viac pancierovania, vylepšené komponenty, výrazne vylepšené senzory, lepšie komunikačné systémy a prepracovaný dizajn. Paladin pojme až 39 nábojov (namiesto 36) a má dolet 24 kilometrov, ako aj o niečo ťažšiu konštrukciu.
- M109A7: predtým známy ako M109A6 PIM (Paladin Integrated Management). Vylepšenia zahŕňajú automatický nakladač a automatický systém riadenia paľby. Začiatok sériovej výroby bol naplánovaný na rok 2017.
- PzHb.74 alebo M109U je švajčiarsky model.
- M109 „KAWEST“: vylepšený švajčiarsky variant vybavený švajčiarskym kanónom 155 mm/L47 s maximálnym dosahom 27 km. Má tiež viac úložného priestoru (40 nábojov), rozšírený režim paľby (3 náboje za 15 sekúnd) a vylepšené elektronické systémy.
- M109L52: spoločná nemecko-holandská zbraň s kanónom o dĺžke 52 kalibrov používaným v PzH 2000.
- M109A3GNM: nórsky variant.
- K55: Kórejská verzia s ochranou pred zbraňami hromadného ničenia, hasiacim systémom a ďalšími upravenými modulmi.
- K55A1: vylepšený kórejský model s GPS, počítačmi a napájacou jednotkou.
- M109L: taliansky model. Ide o modernizovanú verziu M109A3, vybavenú kanónom 155 mm/L39 (podobný tomu z poľnej húfnice FH-70).
- M109A3G: nemecká verzia tiež známa ako M109G.
- M109AL: izraelský spinoff prezývaný „Doher“.
- M109L47: spoločná verzia pre Spojené arabské emiráty a Švajčiarsko, vybavená hlavným kanónom s dĺžkou 47 kalibrov.
- M992 FAASV (Field Artillery Ammunition Support Vehicle): bezvežové obrnené vozidlo na zásobovanie muníciou odvodené od M109 a určené na prevádzku s M109. Pojme až 93 nábojov a prepraví ich do húfnice cez dopravník. Na sebaobranu je vyzbrojený 12,7 mm guľometom.[1]
Nasadenie
[upraviť | upraviť zdroj]Bojovým krstom si táto húfnica prešla počas vojny vo Vietname. Od leta roku 1967 bol 4. prápor 11. pluku americkej námornej pechoty vybavený húfnicou M109, ktorou takmer denne ostreľoval severovietnamské delostrelecké pozície na druhej strane Demilitarizovanej zóny. M109 bola takmer dokonalou zbraňou pre protibatériové misie vďaka svojej silnej pancierovej ochrane. Počas komunistickej ofenzívy Tet v roku 1968 poskytoval 4. prápor kritickú palebnú podporu námornej pechote bojujúcej v Hue v severnom južnom Vietname.[2]
V úvode ruskej invázie sa ukrajinská armáda mohla spoľahnúť na tri základné typy ťahaných húfnic sovietskej výroby kalibru 152 mm: D-20, 2A36 Giacint-B a 2A65 Msta-B. Okrem toho Ukrajina vo veľkom využívala aj ťahané húfnice D-30 kalibru 122 mm.[3] Hoci v úvode konfliktu mala Ukrajina relatívne dosť svojich delostreleckých systémov sovietskeho typu, veľmi rýchlo jej do nich začala dochádzať munícia. V júni 2022 sa Ukrajina ocitla v situácii, že zatiaľ čo ruské delostrelectvo vypálilo za deň 50-tisíc rán, tak ukrajinská armáda vystrelila z húfnic denne iba 5- až 6-tisíc krát. Aj v dôsledku toho sa ukrajinské ozbrojené sily dostali do defenzívy a ruskí vojaci mohli postupovať.
Preto sa Západ, ktorý disponoval hlavne muníciou kalibru 155 mm, rozhodol dodať Ukrajine svoje delostrelecké systémy. Prvé húfnice M109 získala Ukrajina od Nórska v máji 2022. Nasledovali dodávky z Lotyšska, Talianska, Spojeného kráľovstva a USA.
Húfnice M109A6 Paladin, darované Spojenými štátmi, zohrali veľkú úlohu v protiofenzíve Ukrajiny vo výbežku Robotyne-Verbove v roku 2023. Schopnosť týchto húfnic rýchlo sa po streľbe premiestniť z nich urobila nepríjemnú výzvu pre ruské delostrelecké jednotky (často sa dokázali vzdialiť sa skôr, ako Rusi stihli paľbu opätovať). Vďaka svojej vysokej mobilite zohrali M109A6 významnú úlohu pri oslobodení Robotyne. Príslušníci ukrajinskej 47. samostatnej mechanizovanej brigády, ktorá sa zúčastnila najťažších bojov v Záporožskej oblasti, tvrdia, že húfnice M109A6 spolu s darovanými tankami Leopard 2A6 pomohli ich silám prelomiť husté ruské obranné línie.
Hoci Paladin môže strieľať štandardné náboje kalibru 155 mm s dosahom až 24 kilometrov, Ukrajinci väčšinou používali tieto húfnice na zasiahnutie cieľov do 10 km. M109A6 vystrelili 50 až 100 nábojov denne, pričom často používali kazetovú muníciu získanú od USA.[4]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ M109 [online]. militarytoday.com, [cit. 2024-04-02]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
- ↑ BARRETT, Claire. The M109 Self-Propelled 155 mm Howitzer: A Perfect Weapon? [online]. historynet.com, 2020-04-21, [cit. 2024-04-03]. Dostupné online.
- ↑ ISMAY, John; GIBBONS-NEFF, Thomas. Artillery Is Breaking in Ukraine. It’s Becoming a Problem for the Pentagon.. The New York Times (New York: The New York Times Company), 2022-11-25. Dostupné online [cit. 2023-04-23]. ISSN 1553-8095.
- ↑ ALTMAN, Howard. Ukraine Situation Report: M109 Paladins Are Proving Too Wily For Russian Gunners [online]. twz.com, 2023-09-18, [cit. 2024-04-03]. Dostupné online.