Mašekov mlyn

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Mašekov mlyn je objekt mlyna z 20. storočia v obci Horný Ohaj (v súčasnosti časť mesta Vráble).

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Už v roku 1319 sa v jednom dokumente spomínajú mlyny v Hornom Ohaji a na Munkáči - samote, ktorá patrila kedysi Hornému Ohaju. Spomínaný mlyn stál na mieste súčasného Mašekovho mlyna a bol celý drevený. Prvým majiteľom ohajského mlyna, ktorého poznáme po mene, je Adam Kríko. Tento údaj pochádza z roku 1822. O desať rokov neskôr sa mlynár Adam Kríko objavuje v jednej listine ako vrábeľský cechmajster, ktorý mal nastarosti okolo 30 požitavských mlynov.

V Hornom Ohaji boli mlyny dva - horný a dolný. Dolný mlyn vyhorel počas prvej svetovej vojny. Istý čas ho vlastnila šľachtická rodina Benkovičovcov.

Horný mlyn vlastnil okolo roku 1869 mlynár František Hrežďovič spolu so svojou rodinou. Hrežďovičovci viedli prím na Požitaví. Celá generácia rodu Hrežďovič vlastnila hneď niekoľko mlynov na rieke Žitave. Len pre zaujímavosť - Hrežďovičovci vlastnili mlyn v Machulinciach, Chyzerovciach, Kňažiciach, Hornom Ohaji...

František Hrežďovič sa neskôr s rodinou odsťahoval do Zlatých Moraviec, v Kňažiciach jeho potomkovia vlastnili dlhé roky mlyn.

Na začiatku 20. storočia prišla rodina Mašekovcov do Vrábeľ. František Mašek postavil v rokoch 1929-1933, na mieste predchádzajúceho dreveného mlyna, mlyn murovaný, trojpodlažný.

Počas druhej svetovej vojny slúžil mlyn okrem svojho pôvodného účelu aj ako skrýša pre utečencov. Totiž severne (asi 500 metrov) od Mašekovho mlyna, bola štátna hranica medzi Slovenskom a Maďarskom. Mlynár František Mašek pomohol nejednej rodine z celého okolia. V mlyne, na poschodí mal skrýšu, v ktorej sa ukrývali utečenci. Neskôr dostal Mašekov mlyn prívlastok mlyn - záchranca.

Z roku 1959 sa zachovala do dnešných čias zápisnica vo veci vrátenia mlyna Františkovi Mašekovi. Zo zápisnice sa dozvedáme čo sa všetko stratilo: "...mlyn nie je riadne vyčistený, popruhy na výťahoch sú všetky zodraté naproti tomu nachádza vo mlyne 100 bm. popruhov, ktorým mali byť nahradené zodraté popruhy. Chýba remeň 8 bm. 6 cm široký na výťah na vrecia (lift). Chýba 5 kusov foršien 2 col. 30 cm široké, 240 cm dlhé k fasovačkám, 3 kusy 330 cm dlhé a 25 cm široké 2 col. na stavidlá vodného diela. Rozmontovaný a nepouživateľný je generát striedavého prúdu o sile 15 kW, ktorý pri odovzdaní mlyna do prenájmu bol v prevádzke."

Z ústneho podania sa do dnešných čias zachovalo, že rod Mašekovcov vlastnil rodinný erb, ktorý bol zobrazený nad vchodom do Mašekovho mlyna.

Neskôr Františka Mašeka vystriedal v mlynárskom remesle jeho syn Oskár Mašek. Rodina Mašekovcov vlastnila priľahlý areál mlyna spolu so samotnou budovou mlyna do roku 1996. Od tohto roku sa budova Mašekovho mlyna pomaly konzervuje a v interiéri mlyna sa začína budovať stála expozícia histórie požitavských mlynov.

Súčasnosť[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1996 kúpila rodina Michala Demeša mlyn s priľahlým areálom. Od tohto roku sa mlynárskemu gazdovskému dvoru vrátil život. Rodina Demešovcov pripravovala založenie múzea. Po dohode s občianskym združením Fontis v auguste 2004 začala svojpomocne budovať živý agrárny skanzen - Požitavské múzeum mlynárstva. V múzeu sa každoročne koná unikátne stretnutie milovníkov histórie pod názvom Sympózium. Pri príležitosti prvého ročníka Sympózia vznikol spolok Slovenská mlynologická spoločnosť, ktorej sekretariát bude mať sídlo práve na Mašekovom mlyne.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Použité zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Súradnice: 48°15′53″S 18°18′53″V / 48,264762°S 18,314767°V / 48.264762; 18.314767