Machovka obyčajná

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Machovka obyčajná
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
[1]
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Clitopilus prunulus
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Machovka obyčajná (lat. Clitopilus prunulus) je jedlá huba z čeľade hodvábnicovitých (Entolomataceae).

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Plodnica machovky obyčajnej má 3 – 10 cm široký klobúk, najprv polguľovitý, neskôr vankúšikovito klenutý s podvihnutým okrajom, napokon plochý, v strede často prehĺbený, hladký, jemne plstnatý, matný, suchý, biely alebo bledosivý.[2] Lupene sú 2 – 4 mm široké, husté, zbiehavé, najprv biele, neskôr s mäsovoružovkastým odtieňom. Hlúbik je 3 – 6 cm dlhý, 0,7 – 2 cm hrubý, takmer valcovitý, dolu zúžený, plný, často trochu excentrický, belavý.[3] Dužina je biela, mäkká,[2] na reze intenzívne vonia po surových uhorkách a čerstvej múke, aj chuť má podobnú.[4] Výtrusy sú vretenovité, so šiestimi pozdĺžnymi rebierkami, bledožltkasté, s ružovým odtieňom, 8 – 14 × 5 – 6 μm veľké. Výtrusný prach je ružovkastý.[3]

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Machovka obyčajná rastie od júla do novembra,[3] v ihličnatých aj listnatých lesoch a na lesných lúčkach. Najčastejšie ju hubári nachádzajú v mladých trávnatých či machnatých smrečinách a na ich okrajoch.[5] Na miestach, kde sa vyskytujú machovky, často rastú aj hríby.[6]

Praktický význam[upraviť | upraviť zdroj]

Je to dobrá jedlá huba, vhodná na úpravu začerstva.[6]

Možnosť zámeny[upraviť | upraviť zdroj]

Zámena je možná s jedovatými belavými druhmi strmuliek, ktoré sa však dajú odlíšiť podľa tuhej dužiny a neružovejúcich lupeňov.[6]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. IUCN Red list 2018.02. Prístup 12. september 2022
  2. a b Aurel Dermek. Huby lesov, polí a lúk. Martin : Osveta, 1985. 70-003-85. S. 312.
  3. a b c Aurel Dermek. Atlas našich húb. Bratislava : Obzor, 1983. 65-001-83. S. 308.
  4. Mirko Svrček, Bohumil Vančura. Huby. Bratislava : Príroda, 1987. 64-021-87. S. 187.
  5. Antonín Příhoda. Hubárov rok. Bratislava : Príroda, 1973. 64-127-73. S. 53.
  6. a b c Ladislav Hagara. Atlas húb. Martin : Osveta, 1987. 70-042-87. S. 334.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]