Maksim Mrvica
| Maksim Mrvica | |
| Narodenie | 3. máj 1975 (48 rokov) Šibenik, Chorvátsko |
|---|---|
| Odkazy | |
| Webstránka | maksimmrvica.com |
Maksim Mrvica (* 3. máj 1975, Šibenik, Chorvátsko) je chorvátsky klasický a crossoverový klavirista.
Životopis
Maksim Mrvica sa narodil v chorvátskom meste Šibenik. S hrou na klavír začal až ako osemročný. Jeho rodičia, ktorí nevedeli nič o klasickej hudbe, boli spočiatku prekvapení jeho záľubou, ale podporovali ho a prihlásili ho na lekcie k súkromnému učiteľovi. Ten čoskoro zistil, že Maksim je nezvyčajne nadaný a odporučili ho prijať na štátnu umeleckú školu v Šibeniku.
Keď mal Maksim 15 rokov, do jeho života vpadla vojna Chorvátska za nezávislosť. Celé tri roky musel žiť s rodičmi v suteréne ich domu a ukrývať sa pred bombami dopadajúcimi na Šibenik. V cvičeniach na klavíri však pokračoval spolu so svojou učiteľkou Marijou Sekso aj napriek vojne.
V roku 1993 sa zúčastnil súťaže v Záhrebe. Podľa jeho vyjadrenia „ľudia vraveli, že si zaslúžim vyhrať už len preto, že som zo Šibenika. Hovorili ‚My vieme, že tam je peklo. Kde ste vôbec cvičili?‘ Ale po tom, ako som zahral a vyhral sa objavili stovky ľudí, čo mi tlieskali a to nie preto, že by ma ľutovali.“[1]. Hneď po tom ako Maksim dohral svoju skladbu, organizátori zastavili celú súťaž a vyhlásili ho víťazom.
Po výhre v súťaži začal Maksim študovať v Záhrebe u jedného z najlepších chorvátskych učiteľov, profesora Vladimira Krpana. Neskôr prestúpil na hudobnej akadémií Franza Liszta v Budapešti a svoje štúdium ukončil v Paríži.
Svoj prvý album „Gestures“ nahral v roku 2000 po návrate do Chorvátska. I keď do neho nevkladal veľké nádeje, album sa stal jedným z najpredávanejších domácich albumov a bol ocenený chorvátskou hudobnou cenou Porin (album roka 2002 v kategórii klasickej hudby).
The Piano Player
O rok neskôr sa Maksim stretol so skladateľom Tončim Huljičom, ktorý začal pre neho písať skladby a zoznámil ho s hudobným producentom Melom Bushom. Ten práve po úspechu dievčenského husľového kvarteta Bond hľadal pre svoje vydavateľstvo EMI Classics klaviristu, ktorý by dokázal presadiť mix popovej a klasickej hudby. Maksim mu ihneď zaimponoval. V roku 2003 nahral Maxim s vydavateľstvom EMI Classics svoj zatiaľ najúspešnejší crossoverový album „The Piano Player“. Tento album mal neuveriteľný úspech. Získal zlatú platňu v Malajzii, Číne, Indonézii, platinovú platňu v Taiwane, Singapure a v domácom Chorvátsku. V Hongkongu dokonca získal dvojitú platinovú platňu a počas dvanástich týždňov sa držal na prvom mieste v tamojšom HMV International Pop Chart.
Ďalšie albumy
Album „Variations Part I&II“ mu priniesol platinovú platňu z Taiwanu a ďalších fanúšikov. V tom istom roku uskutočnil úspešné turné po Ázii, kde si zahral s Moskovským symfonickým orchestrom. So svojím ďalším albumom „A New World“ sa vrátil na koncerty do Japonska a celé turné zakončil domácim vystúpením v Záhrebe. O rok neskôr vydal album „Electrik“, s ktorým podnikol koncertné turné po celej Ázii, východnej Európe a zakončil ho v Londýne. Tento Maksimkov album môžeme označiť ako "najcrossoverovejší", pretože úpravy jednotlivých piesní sa často pohybujú na hranici čistého techna, electra. Za túto hranicu sa potom dostali 4 remixy, ktoré obsahovalo druhé bonusové CD. V týchto remixoch klasickej hudby sa mieša techno s houseom, electrom a drum'n'base. Jeho album, ktorý vyšiel v novembri 2007 nesie názov „Pure“. Išlo o čisto klavírne prevedenia jeho predošlých najslávnejších piesní obohatené o nový aranžmán. Tento album je medzi fanúšikmi skutočnou raritou, pretože krátko po vydaní musel byť stiahnutý z predaja kvôli konfliktu s nahrávacou spoločnosťou a k ľuďom sa dostalo len zopár kópií. Dodnes je ho na internete prakticky nemožné nájsť. Na video serveri YouTube sa nachádzajú 3 piesne z tohto albumu, no uploaderi kvôli vzácnosti albumu viac materiálu pochopiteľne neposkytnú. V marci 2008 Maksim vydáva akúsi náhradu za Pure- jeho II. pokračovanie– „Pure II“ a kompiláciu jeho najväčších hitov „Greatest Maksim“, ktorá uzatvára jednu etapu v jeho kariére. Po dlhšom čase v roku 2011 vyšiel Maksimovi album „Appassionata“, ktorý však po nie celkom šťastnom výbere piesní nezískava toľko popularity ako jeho predošlé albumy. Do diskografie od Maksima pribudol koncom novembra 2012 opäť nový album s názvom „The movies“. Maksim tu zrejme aj zo strategických dôvodov prvýkrát počas svojej desaťročnej kariéry výraznejšie zmenil svoje hudobné zameranie, kde sa od klasických diel presúva na čisto filmové melódie. Obsahuje upravené klavírne verzie piesní z prelomových filmov ako napríklad The Godfather, Gladiator, Rocky, Mision Impossible, Pirates Of The Carribean, The Glass Mountain a i. Prvým singlom, ku ktorému už vyšiel aj klip, je The Godfather, ktorý sa natáčal na južnom pobreží Anglicka v ruinách divadla The Minack Theatre. V októbri 2014 Maksim vydáva nový album Mezzo E Mezzo. Polovica albumu je crossoverová a druhá klasická. Album obsahuje piesne ako Mussorgsky Pictures At An Exhibition, Satie Gymnopodie, Khachaturian Sabre Dance a ďalšie. Prvým singlom z nového albumu je pieseň Ballet Moderne.
Rodina
Maksim sa oženil so svojou detskou láskou Annou, s ktorou má dcérku LeeLoo. Na začiatku jeho kariéry žili v Londýne, avšak po 10-tich rokoch sa usadili v rodnom Chorvátsku. Ich láska trvala 18 rokov. Začiatkom roka 2013 vedenie potvrdilo správu o ich rozvode odôvodňujúc, že pár má už dlhšiu dobu manželské problémy, ktoré sa pokúšali prekonať, avšak nakoniec sa rozhodli ich manželstvo ukončiť. Hlavne kvôli svojej dcérke ale naďalej udržujú priateľský vzťah.
Videoklipy
K Maksimovej tvorbe boli natočené aj hudobné videá, konkrétne k piesňam The Gypsy Maid, New World Concerto, Somewhere In Time, Nostradamus, Kolibre, Exodus, Olympic Dream, The Flight of the Bumble Bee, Prelude in C, Anthem, Child in Paradise, Habanera, The Godfather a Ballet Moderne.
Dokumentárny film
21. júna 2012 o 22. hodine sa na hlavnom námestí Frapa uskutočnila premiéra hodinového dokumentárneho filmu o Maksimovom živote - Hrvatska Rapsodija: Maksim Mrvica (Chorvátska Rapsódia: Maksim Mrvica). Dokument okrem iného vyobrazuje Maksimove klavírne začiatky, problémy počas vojny, kvôli ktorým každý deň cez bombovú zónu tajne dochádzal za svojou učiteľkou klavíra do suterénu hudobnej školy; štart jeho kariéry a celosvetový úspech. Na premiére filmu režírovanom chorvátskou dokumentaristkou Brunou Bajić sa zúčastnil aj samotný Maksim.
Albumy
- 1999 – Gestures (Lisinski Studios)
- 2003 – The Piano Player (EMI)
- 2004 – Variations Part I&II (EMI)
- 2005 – A New World (EMI)
- 2006 – Electrik (EMI)
- 2007 – Pure (MBO) – stiahnuté z predaja
- 2008 – Pure II (MBO)
- 2008 – Greatest Maksim (EMI)
- 2011 – Appassionata (Universal Music)
- 2012 – The Movies (Universal Music)
- 2014 – Mezzo E Mezzo (Universal Music)
DVD
- 2007 – Maksim Mrvica – Piano Player The World Premiere Performance From The Round House London 2003 (EMI Classics)
- 2005 – Essential Maksim Premiere performance of Variation 1 and 2 in Japan 2004 (EMI Classics)