Malăk Rezen

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Malăk Rezen
vrch
Vitosha-2014-MalakRezen02.jpg
celkový pohľad na vrchu Malăk Rezen z juhozápadu z blízkosti vrchu Lăvčeto
Štát Bulharsko Bulharsko
Región Sofia
Okres Sofia
Pohorie Vitoša
Nadmorská výška 2 191 m n. m.
Súradnice 42°33′59″S 23°17′21″V / 42,566292°S 23,2893°V / 42.566292; 23.2893
Najľahší výstup od horskej chaty Aleko
Poloha v rámci Bulharska
Fire.svg
Poloha v rámci Bulharska
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Malăk Rezen (bulh. Малък Резен) je vrch v pohorí Vitoša v Oblasti Sofia v západnom Bulharsku.[1][2][3][4]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Malăk Rezen je piatym najvyšším vrchom z oficiálne pomenovaných vrcholov pohoria Vitoša.[4] Dosahuje výšku 2 191 m n. m.[1][2][4] a leží v centrálnej východnej časti vrcholových partií pohoria Vitoša, pričom spolu s neďalekým vrchom Goľam Rezen (bulh. Голям Резен)[1][3] - obidva vrchy dokopy sú známe pod názvom Rezňovete (bulh. Резньовете) - dominujú tejto časti pohoria.[3] Rozprestiera sa severovýchodne od najvyššieho bodu Vitoše - vrchu Černi vrăch (bulh. Черни връх) 2 290 m n. m.[5][2] a severne od vrchu Goľam Rezen (bulh. Голям Резен) 2 277 m n. m..[2] Na časti východného svahu sa rozprestiera rezervácia Bistriško branište.[6]

Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Do vrcholových častí Vitoše v blízkosti vrchu Malăk Rezen vedú dve sedačkové lanovky: Romanski (bulh. Романски) a Akademika 2 (bulh. Академика 2),[3] od horskej chaty Aleko.[5] V zníženine medzi vrchmi Goľam Rezen a Malăk Rezen sa nachádza vrchná časť lyžiarskej lokality Stenata (bulh. Стената), ktorá sa rozprestiera na ploche približne 600 hektárov a zaberá severnú časť severovýchodnej steny. V lokalite je k dispozícii sedačková lanovka Romanski a štyri vleky.[7]

Zaujímavosť[upraviť | upraviť zdroj]

  • Zníženina medzi vrchmi Goľam Rezen a Malăk Rezen, exponovaná od severovýchodu je najstudenším miestom pohoria Vitoša a taktiež miestom, kde počas roka dopadne najmenej slnečných paprskov.[2]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c KIRADŽIEV, Svetlin. Enciklopedičen geografski rečnik na Bălgarija. Sofia : Iztok-Zapad. 2013. 628 s. ISBN 6191521421. S. 340. (po bulharsky)
  2. a b c d e NIKOLOV, Vasil; JORDANOVA, Marina; BOTEVA, Ivanka. Planinite v Bălgarija. Sofia : Izdatelstvo na Bălgarska akademija na naukite "Prof. Marin Drinov". 2018. 434 s. ISBN 9789543229468. S. 160 – 168. (po bulharsky)
  3. a b c d KADIJSKA, Taňa; BLAŽEVA, Elena; SAVOVA, Mariana. Enciklopedija Sofia. Sofia : Bălgarska akademija na naukite - Naučnoinformacionen centăr "Bălgarska enciklopedija" - Knigoizdatelska kăšta "Trud". 2017. 420 s. ISBN 9549384921. S. 143. (po bulharsky)
  4. a b c KOVAČKI, Todor; PETRUŠEV, Georgi. Vitoša. Sofia : TANGRA TanNakRa IK. 2009. 256 s. ISBN 9789543780471. S. 236. (po bulharsky)
  5. a b KIRADŽIEV, Svetlin. Enciklopedičen geografski rečnik na Bălgarija. Sofia : Iztok-Zapad. 2013. 628 s. ISBN 6191521421. S. 145. (po bulharsky)
  6. KIRADŽIEV, Svetlin. Enciklopedičen geografski rečnik na Bălgarija. Sofia : Iztok-Zapad. 2013. 628 s. ISBN 6191521421. S. 45. (po bulharsky)
  7. KOVAČKI, Todor; PETRUŠEV, Georgi. Vitoša. Sofia : TANGRA TanNakRa IK. 2009. 256 s. ISBN 9789543780471. S. 73. (po bulharsky)