Mamzelle Nitouche

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Mamzelle Nitouche (vysl. Mamzel Nituš - dalo by sa to preložiť ako "slečna netýkavka") je najznámejšia opereta, ktorú skomponoval Hervé. Premiéra sa konala 26. januára 1883 v Paris Variétes. Libreto napísali Henry Meilhac a Arthur Milhaud. Opereta dosiahla svetový úspech a viackrát sa hrala aj v českých a slovenských divadlách (pod pôvodným, francúzskym názvom).

Hlavné postavy[upraviť | upraviť zdroj]

Postava Hlasový rozsah Obsadenie na premiére: 26. január 1883
Denisa de Flavigny, "Mam'zelle Nitouche" soprán Anna Judic
Major de Château-Gibus barytón Christian Perrin
Célestin, organista v kláštore a skladateľ barytón Louis Baron
poručík Fernand de Champlatreux tenor Henri Venderjench 'Cooper'
Loriot tenor Edouard Nicole 'Léonce'
Matka predstavená kontraalt Rosine Maurel
Corinna, herečka mezzosoprán Baumaine
Riaditeľ divadla bas Édouard Georges

Obsah[upraviť | upraviť zdroj]

I. dejstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Denisu de Flavigni chovankyňu v kláštore a najlepšiu speváčku v zbore, chcú rodičia vydať naslepo za poručíka Fernanda de Champlatreux. Domov ju má odprevadiť organista Celesten. Avšak Celesten napísal operetu (pod preudonymom Floridor) pre miestne divadlo a jej premiéra má byť práve ten večer. Denisa predošlý deň našla partitúru, opereta sa jej strašne zapáčila a cez noc sa ju naučila naspamäť. Celestenovi pohrozí, že keď ju nevezne do divadla, tak ho prezradí predstavenej kláštora.

II. dejstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Floridor a Denisa prichádza do divadla. Stretnú sa s Fernandom, ktorému sa Denisa predstaví ako „Mamzelle Nitouche“. Padnú si do oka bez toho, aby tušili, že sú vlastne zasnúbení. Primadonna Corina, ktorá koketuje s Floridorom, žiarli na Denisu a odmietne v operete hrať. Keďže vysvitne, že Denisa vie rolu naspamäť, jediná možnosť ako zachrániť premiéru je zveriť jej hlavnú rolu. Denisa má vďaka svojmu dobrému hlasu veľký úspech.

III. dejstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Po premiére sa Denisa a Celesten (Floridor), ponáhľajú na vlak aby sa Denisa dostala včas domov, lenže ich zadrží vojenská hliadka a odvedie ich do kasární. Dôstojníci majú práve zábavu a je medzi nimi aj Fernand de Champlatreux. Denisina spoločnosť im príde vhod. Nečakane však dorazí veliteľ a dôstojníci Denisu oblečú za kadeta.

IV. dejstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Keď sa Denisa so Celestenom dostanú z kasární, vracajú sa do kláštora, pretože už zmeškali všetky vlaky. Denisa, ako obľúbenkyňa matky predstavenej nemá problém vysvetliť, že sa vrátili preto, lebo ona „plakala, že sa nechce vydať, ale ostať v kláštore“. Do kláštora prichádza Fernand, ktorý sa večer zaľúbil do „Mamzelle Nitouche“ a nechce sa už vydať za Denisu. Keď obaja odhalia pravdu, Denisa musí vymyslieť novú výhovorku, že si to rozmyslela a predsa len sa vydá, pretože sa chce „obetovať, aby poručíka de Champlatreuxa priviedla na pravú vieru“. Teraz už mladým zaľúbencom nič nestojí v ceste ...