Manastirište (vrch)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Manastirište
vrch
celkový pohľad na vrch Manastirište
Štát Bulharsko Bulharsko
Región Sofia
Pohorie Plana
Nadmorská výška 1 337,4 m n. m.
Súradnice 42°30′43″S 23°24′31″V / 42,512°S 23,4086°V / 42.512; 23.4086
Najľahší výstup od dediny Plana
Poloha v rámci Bulharska
Poloha v rámci Bulharska
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Manastirište (bulh. Манастирище) je najvyšší vrchol pohoria Plana v oblasti Sofia v západnom Bulharsku.[1][2][3][4]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Manastirište je najvyšším vrcholom pohoria Plana a dosahuje výšku 1 337,4 m n. m.[1][2][3] Nachádza sa v centrálnom hrebeni pohoria[1][2][3] (ktorý nesie rovnaké meno ako celé pohorie - teda Plana),[2] približne 4 km severne od dediny Plana.[3] Vrch je zatrávnený a vzhľadom k rovinatému profilu vrcholových partií pohoria pomerne nevýrazný.[1] Predpokladá sa, že v minulosti sa na vrchole nachádzala trácka svätyňa zasvätená slnečnému bohu.[3] Neskôr sa na vrchole nachádzal monastier svätého Ducha, ktorý bol v časoch osmanskej nadvlády nad Bulharskom vypálený a z ktorého sa do dnešných dní zachovali len malé pozostatky.[4] V súčasnosti sa na vrchole nachádza kaplnka svätého Ducha (bulh. параклис Свети Духparaklis Sveti Duch),[3] pri ktorej sa pri príležitosti sviatku svätého Ducha pravidelne stretávajú ľudia, niektorí z nich oblečení v tradičných bielych odevoch, ktoré odkazujú na pôvodné pohanské zvyky.[3][4] Kaplnka bola postavená na zvyškoch pôvodného monastiera v roku 2001.[4] Z vrcholu sa odkrývajú výhľady do okolia na veľkú časť pohoria Plana ako aj na horské masívy pohorí Vitoša a Rila.[3]

Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Vrch je z dôvodu profilu pohoria ľahko dostupný[3] a je častým turistickým cieľom.[1] Najľahší dostup na vrchol je z dediny Plana,[3] prípadne z dediny Železnica (bulh. Железница) dolinou rieky Železniška reka (bulh. Железнишка река).[3][4] Z dediny Železnica trvá výstup na vrchol približne 2 hodiny.[4]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e KIRADŽIEV, Svetlin. Enciklopedičen geografski rečnik na Bălgarija. Sofia : Iztok-Zapad. 2013. 628 s. ISBN 6191521421. S. 341. (po bulharsky)
  2. a b c d NIKOLOV, Vasil; JORDANOVA, Marina; BOTEVA, Ivanka. Planinite v Bălgarija. Sofia : Izdatelstvo na Bălgarska akademija na naukite "Prof. Marin Drinov". 2018. 434 s. ISBN 9789543229468. S. 178. (po bulharsky)
  3. a b c d e f g h i j k CVETANOV, Momčil. Bălgarskite planini. Stará Zagora : "Domino" EOOD. 2014. 298 s. ISBN 9789546512499. S. 185. (po bulharsky)
  4. a b c d e f NIKOLOVA, Rumiana; GENOV, Nikolaj. 1000 stranici Bălgarija. Sofia : Siela Norma AD. 2013. 1010 s. ISBN 9789542813996. S. 685 – 686. (po bulharsky)