Mandala

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Budhistická mandala.

Mandala (sanskrit: मण्डल kruh, oblúk) je harmonické spojenie kruhu a štvorca, kde kruh je symbolom neba, transcedencie, vonkajších síl a nekonečna, pričom štvorec predstavuje vnútorné sily, to, čo je spojené s človekom a zemou. Oba obrazce spojuje centrálny bod, ktorý je zároveň počiatkom i koncom celého systému.

Existujú rôzne druhy mandál – očisťujúce, posilňujúce určité vlastnosti či jednotlivé oblasti ľudského života. V najširšom zmysle sú mandaly diagramy, ktoré ukazujú ako sa chaos stáva harmonickou formou. Najstaršie obrazce tohoto druhu sa vyskytujú už v paleolite. Dajú sa tiež nájsť v pôdoryse stavieb zo starého Egypta, Babylonu a Jávy.

Obrazy sa vytvárajú zo zafarbeného piesku, ryžovej múky alebo iného sypkého materiálu. Ich tvorba vyžaduje veľkú starostlivosť a trpezlivosť, čím predstavuje určitý rituál. Mandala je vytváraná zvyčajne pri príležitosti nejakej slávnosti alebo obradu a jej forma sa riadi zmyslom a významom príležitosti, ku ktorej je vytváraná. Tvorca na jej povrchu vyjadruje geometrickými obrazcami a pre zasvätených zrozumiteľnými symbolmi svoje videnie sveta, prírodných síl, kolobehu života, astrologických znamení, božstiev i svoje najvnútornejšie náboženské vyznanie. Pri ukončení slávnosti alebo obradu, pre ktorý bola mandala vytvorená, je obrazec verejne zmetený a vrhnutý do rieky, alebo rozprášený do vetra.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Mandala na českej Wikipédii.