Manon Lescautová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Kostým Manon Lescaut nakreslený Adolfom Hohensteinom pri svetovej premiére Pucciniho opery

Manon Lescaut je novela z roku 1731, ktorú napísal spisovateľ Abbé Prévost. Novelu autor prepracoval tak, aby sa páčila cenzúre potom, ako ju už raz zakázali a výtlačky dali spáliť v roku 1753. Témou sú osudy mladej slečny, ktorá sa ocitá bez ochrany v atmosfére Francúzska 18. storočia. V tomto období nastúpila rekatolizácia a s tým spojená cenzúra, niekde pretrvala aj inkvizícia. Hlavná ženská postava Manon Lescaut sa vzbúri proti patriarchálnemu právu a odmietne splniť želanie jej otca, aby odišla do kláštora za mníšku. Zostáva bez prostriedkov. Novela bola prepísaná do formy divadelnej hry a hráva sa neprerušene od doby svojho vzniku dodnes.

Téma a všeobecný popis[upraviť | upraviť zdroj]

Originálna Prévostova kniha je novela, ktorá má sedem častí. Príbeh je typický pre 18. storočie: Postavy v atmosfére protireformácie sa dostávajú do väzenia. Väčšinou sa dej vysvetľuje ako reťaz príčin a následkov zlej morálky protagonistky.

No je možný aj iný pohľad na príbeh. Abbé Prévost sa snažil vložiť do príbehu kritiku spoločenských vzťahov, avšak po jej prepracovaní sa z deja vytratil názor autora, zostali len skutky. Tieto sa dajú vysvetliť akokoľvek. Jeho Manon je mladé dievča, ktoré pod hrozbou zavretia v kláštore urobí čokoľvek, aby mohlo byť na slobode.

Príbeh predstavuje cieľavedomé ľudské konanie. Teda nie neznáma a nepochopená karma spôsobená veľkými spoločenskými hnutiami, ale organizované a premyslené zlo troch mužských postáv. Patriarchálny otec, policajný prezident a kňaz, ktorí aktívne konajú, aby zničili hlavnú protagonistku.

Kostým Des Grieuxa na svetovej premiére opery
Postava Tibergea - Geronta podľa Pucciniho

Hra je jediným opusom Prévostovým, ktorého životaschopnosť nevyschla, hra sa hráva podnes. Je to príbeh s osobným vkladom autora: niečo podobné Prévost prežíval aj sám, keď po nešťastnej a nenaplnenej láske odišiel do kláštora za novica.

Postavy[upraviť | upraviť zdroj]

Postavy vystupujúce v knihe:

  • Manon Lescaut,
  • rytier des Grieux,
  • Duval - policajný veliteľ
  • jeho syn Duval mladší
  • otec Manon a jeho syn,
  • Tiberge,
  • slúžka
  • ďalšie postavy

Dej[upraviť | upraviť zdroj]

Manon sa stretáva s des Grieuxom, majú podobný osud, ona nechce ísť do kláštora, on za novica k jezuitom. Spolu utečú. Žijú v Paríži, des Grieux patrí k chudobnej šľachte, nemá peniaze, naháňajú ho veritelia. Manon rieši situáciu stretaním sa s Duvalom starším-policajným prezidentom, ktorý ju láka darmi a sľubmi. Dáva jej do úschovy perlový náhrdelník.

Ak odmietne staršieho, je jej ponúknutý mladší. Manon ho prijíma. Zápletka pokračuje žiarlivosťou des Grieuxa a intrigovaním Tibergea, následok je ten, že obvinia z nechceného zbitia Duvala ml. Manon a Des Grieuxa. Idú do väzenia a do amerických galejí, kde ich posiela policajný prezident Duval starší. Tiberge vykupuje des Grieuxa, ktorého pustia na slobodu. Manon necháva vo väzení, aby sa konečne zbavil jej vplyvu na svojho chránenca. Des Grieux odchádza za Manon. Záverečná scéna je v krčme v prístave, kde šesťnásťročná Manon umiera ako špinavá väzenkyňa v náručí nešťastného verného rytiera. Koniec.

Dobová rytina-Stretnutie Manon a Des Grieuxa

Vplyv diela[upraviť | upraviť zdroj]

Prévostova hra inšpirovala mnohých umelcov, jej pôsobenie možno nazvať kultom.

Manon je můj osud, Manon je můj osud,
Manon je všecko, co neznal jsem dosud.
Manon je první a poslední můj hřích,
nepoznat Manon, nemiloval bych.
Manon je motýl. Manon je včela.
Manon je růže hozená do kostela

Manon je všecko, co neztratí nikdy svůj pel.
Manon je rozum, který mi uletěl.
Manon je dítě, Manon je plavovláska.
Manon je první a poslední má láska.
Manon, ach Manon, Manon z Arrasu!
Manon je moje umřít pro krásu.
– Des Grieux (ukážka z knihy)

Externé zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Projekt Gutenberg
Projekt Gutenberg obsahuje plné texty diel autora: