Mariusz Szczygieł

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Mariusz Szczygieł
v roku 2014
v roku 2014
Osobné informácie
Narodenie5. september 1966 (56 rokov)
 Złotoryja, Poľsko
Národnosťpoľská
Alma materVaršavská univerzita
Dielo
Významné práceGottland
Urob si raj
Nie je
Odkazy
Mariusz Szczygieł na piotrus71.wixsite.com/mariuszszczygiel
Spolupracuj na CommonsMariusz Szczygieł
(multimediálne súbory na commons)

Mariusz Adam Szczygieł (* 5. september 1966, Złotoryja, Poľsko) je poľský novinár a spisovateľ.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Mariusz Szczygieł študoval na Ekonomickom lýceu Štefana Žeromského v Legnici (1985) a ďalej na Varšavskej univerzite (2000), kde si zvolil politické vedy a žurnalistiku. Stal sa jedným z najznámejších poľských novinárov a je ústrednou postavou súčasnej poľskej reportáže, popri súputníkoch Wojciechovi Tochmanovi a Jackovi Hugo-Baderovi. Je spoluzakladateľom vydavateľstva Dowody na istnienie a varšavského Inštitútu reportáže, v ktorom sa zdokonaľujú nádejní mladí reportéri. Mariusz Szczygieł je držiteľom viacerých ocenení napr. Európska literárna cena, Prix Amph, prestížnej poľskej ceny Novinár roka a Nike.

Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Už ako šestnásťročný vyvolal Mariusz Szczygieł rozruch svojimi reportážami o prenasledovaní gayov v komunistickom Poľsku s cyklom reportáží nazvaných „Rozhrešenie“.[1] Reportáž s názvom „Poľský onanizmus” (1993) v denníku Gazeta Wyborcza mapujúca sexualitu poľskej mládeže vyvolala na jednej strane silnú vlnu odporu v poľských katolíckych kruhoch, ale zároveň bola prvou lastovičkou sexuálnej revolúcie v Poľsku, kde v dôsledku komunistickej minulosti a silnej katolíckej tradícii spoločenský vývoj, napredoval iným tempom ako vo zvyšku Európy. Reportáž „Vezmi nás do Diamantu“ o spoločnosti Amway inšpirovala dokumentárny film Henryka Dederka „Vitajte v živote“, ktorého premietanie bolo súdne zakázané.

Od roku 2001, po skončení spolupráce s TV Polsat, sa Mariusz Szczygieł venuje kultúre a histórii Čechov a Česka. V roku 2006 vydal knihu Gottland, ktorá mapuje posledných sto rokov českej histórie; táto kniha získala množstvo prestížnych nominácii ako aj ocenení, medzi nimi Nike a tiež Európsku literárnu cenu, v súťaži Angelus 2007 bola nominovaná medzi najlepšie stredoeurópske knihy.

Svoje fejtóny a reportáže Szczygieł pravidelne publikuje v Dużom formate, reportérskej prílohe Gazety Wyborczej. V roku 2016 vydal knižku „Projekt: pravda” (Projekt: prawda), je to jeho najosobnejšia kniha s leitmotívom hľadania malej osobnej pravdy v živote každého človeka.[2]

Jeho poslednou knihou je zbierka reportáží „Nie je” (Nie ma) z roku 2018. V roku 2019 bola kniha prestížne ocenená v súťaži Nike, kde získala cenu čitateľov aj cenu poroty.[3]

Knihy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Niedziela, która zdarzyła się w środę, Warszawa 1996
  • Na każdy temat – talk show do czytania (z Witoldem Orzechowskim), Warszawa 1997
  • Gottland, Wołowiec 2006
  • Kaprysik. Damskie historie, Warszawa 2010
  • Zrób sobie raj, Wołowiec 2010
  • 20 lat nowej Polski w reportażach według Mariusza Szczygła, Wołowiec 2010
  • Láska nebeská, Warszawa 2012
  • Antologia polskiego reportażu XX wieku – 100/XX (t.1 i 2), Wołowiec 2014
  • Antologia polskiego reportażu XX wieku – 100/XX + 50 (t. 3), Wołowiec 2015
  • Projekt: prawda, Warszawa 2016
  • Nie ma, Warszawa 2018

Slovenské preklady[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Spisovateľ Mariusz Szczygieł: Čo také môže chýbať Mojsejovcom? [online]. kultura.sme.sk, [cit. 2020-06-01]. Dostupné online.
  2. PÚČEK, Ján. Odhaliť vo svojom živote jednu, hoci celkom malú pravdu [online]. Denník N, 2016-12-02, [cit. 2020-06-01]. Dostupné online.
  3. Krátke správy Literárnych novín [online]. Literárne noviny, [cit. 2020-06-01]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]