Preskočiť na obsah

Martin Ježo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Martin Ježo
organológ, kartograf, pedagóg
organológ, kartograf, pedagóg
Narodenie6. máj 1880
Stará Turá, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie21. december 1946 (66 rokov)
Banská Bystrica, Česko-Slovensko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Martin Ježo
Náhrobok Martina Ježa v banskobystrickom evanjelickom cintoríne

Martin Ježo (* 6. máj 1880, Stará Turá  – † 21. december 1946, Banská Bystrica) bol organológ, kartograf a pedagóg.

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Študoval na Učiteľskej akadémii v Soprone (1899 – 1903). Pôsobil ako učiteľ v Dúbravici, Častkove (1903 – 1910) a vo Východnej (1910 – 1920), a ako školský inšpektor v Komárne (1920 – 1932) a v Banskej Bystrici (1932 – 1946).

Bol autorom učebníc občianskej náuky, spoluautor maďarskej učebnice zemepisu a dejepisu pre ľudové školy, poslovenčoval učebnice dejepisu a počtov. Pracoval na učebných osnovách pre ľudové školy.
Ako poradca pre stavbu organov zbieral cirkevné nápevy a pripravil rukopisné partitúry, ktoré obsahujú vyše 2000 piesní a variantov cirkevných chorálov. Bol veľký propagátor hudby J.S. Bacha.
Venoval sa fotografovaniu a kartografii; kreslil školské mapy pre Kartografický ústav v Prahe.

Počas SNP člen RNV, pracoval na Povereníctve školstva a národnej osvety, po ústupe povstania do hôr väznený gestapom v Banskej Bystrici. V roku 1920 – 1922 zodpovedný redaktor dvojtýždenníka Slovenský učiteľ, neskôr dlhoročný predseda Spolku školských inšpektorov na Slovensku.

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]