Melchior Ignác Nižňanský

Melchior Ignác Nižňanský
slovenský rímskokatolícky kňaz, cirkevný hodnostár
Narodenie	31. júl 1747 Bojnice, Slovensko
Úmrtie	9. júl 1813 (65 rokov) Banská Bystrica, Slovensko
Biografický portál

Melchior Ignác Nižňanský (Melichar Nizsnyánszky, Nyizsnyánszky) (* 31. júl 1747, Bojnice – † 9. júl 1813, Banská Bystrica, Bestercebánya) bol slovenský rímskokatolícky kňaz, cirkevný hodnostár.

Otec P.D. Ján (Ioannes) Nižňanský z rodu Nizsnyánszky de Nysna.

Matka Františka rod. Szugyunová.

Ignác sa narodil a pôsobil v tereziánskom období Márie Terézie a jej syna Jozefa II.

Životopis

Filozofiu absolvoval v Trnave,Nagyszombat a teológiu v Pázmáneu vo Viedni.Teológiu vyštudoval v Pazmáneu vo Viedni. Vysvätený za kňaza v 24.8.1770 . Na Bielu sobotu. Od 24.08.1770 vice-prefekt v seminári sv. Štefana -Stephaneum/Szt istván Szem. pref.13.12.1772, v svätoštefánskom seminári v Trnave. Cirkevný hodnostár na rôznych miestach Slovenska, zástupca tajomníka 1775 na Spiši, kňaz v Markušovciach (s patronátom rodu Máriássy) a v Krupine, inkorporovaný do novo zriadenej Spišskej diecézy. V Markušovciach slúžil od 1776-1781. Od 1781 kanonik v kláštore Banskej bystrici a v Bojniciach. Od 1800 kanonik v Banskej Bystrici. Od 1804 titulárny opát (rozumej nižší prelát: predstavený kláštora (opát), predstavený katedrálnej či kolegiátnej kapituly (prepošt)) . Od roku 1811 prepošt v Banskej Bystrici. Autor zbierky dokumentov k dejinám Krupiny, ktoré vydal Ondrej Braxatoris (otec básnika Andreja Sládkoviča ) pod svojim menom s nazvom Letopisové krupinští (Bratislava, 1810) vydanú v slovenskom jazyku. Originál rukopisu v latinskom jazyku sa nachádza zaarchivovaný v Sečéniho maďarskej národnej knižnici v Budapešti. Melchiora Nižňanského veľmi často cituje a vychádza z jeho poznatkov slovenský historik Matunák, v diele Krupinskí hradní kapitáni. Matnunák v celom diele využíva prcu krupinského farra Melichara Nižňanského, ktorého na viacerých miestach cituje, . Nižňanský bol pre Matunáka dôležitým zdrojom mien viacerých kapitánov krupinského hradu (pevnosti). Prvý kapitn Krupiny Ján Krušič, František Ujfaluši, Sebastin Ujlaki, a znovu Ján Krušič .Melchior Nižňanský eviduje a zapisuje aj Andreja -sedmohradské knieža a Štefana Bátoryho, poľského kráľa.

Uhorský kráľ Leopold I. vydal listinu, 25. 10. 1702 Viedeň SZÖGYÉNY František, bratia Imrich a Michal 2 ks, overený odpis Bratislavskej kapituly z 2). 5. 4. 1731 a jednoduchý odpis, nachádza sa v Nitrianskom archíve. Podľa Szluhu publikovaná bola 5. 3. 1703 v Bratislavskej stolici. František Szögyény bol účtovným prefektom majetkov Jána Pálfiho a neskôr bratislavského provizorátu kardinála Leopolda Koloniča. Otec Melchiora Nižňanského Ján Nižňanský bol tiež v službách rodu Pálffy , taktiež Jánovi bratia Jozef a Ladislav. Vyplýva to z matričných záznamov o narodení Jánových detí, Melchiora a ďalších súrodencov. Melchiorovi súrodenci sa narodili v Častej (Červenokamenské panstvo Bibersburg) a v Bojniciach (Bajmocz).

Uhorský kráľ Rudolf II vydal staršiu armálnu listinu rodu 1602. In: Vítek-Maťugová. Lexkón šľachty Oravskej stolice. Prof. Jozef Novák: Rodové erby. Uložená v bytčianskom archíve.

Uhorský kráľ Leopold I vydal aj mladšiu armálnu listinu rodu v roku 1698, kopia bratislavskej kráľovskej kúrie uložená v zbierkach MOL, Budapešť. Kopiu overoval nitriansky biskup Ladislav Matiašovský.

Zákl. lit. SZLUHA, M.: Nyitra vármegye nemes családjai. II. köt. Budapest 2005, s. 528-529 (gen.).

NÉMETHY Ludovicus: Series parochiarum et parochorum Archi-dioecesis Strigoniensis ab antiquissimis temporibus usque annum MDCCCXCIV, 1894, s. 822.

M.Sion 1886 : strana 835

Zellinger 1893: strana 367

Szinnyei IX: 187

Dielo

• 1.Historia domus Corponensis (rukopis)
• 2.Historia rerum Corponensium ab exordio usque a 1800, Kz 88.
• Spoluautor zbierky listín „Rerum Carponensium [Korpona] periodus prima, complectens diversas opiniones, coniecturas, necnon sententias de antiquitate, origine, nomine, incolis vetustissimis... horumque virtute et merito partis juribus l[iberae] et r[egiae] civitatis Carponensis." A temporibus Romanorum usque ad annum 1800.” Prvé obdobie záležitostí Karpónov-Kurpinčanov [Korpona], vrátane rôznych názorov, dohadov, ako aj názorov o staroveku, pôvode, mene, najstarších obyvateľoch... a ich cnosti a zásluhách časti práv slobodných a [kráľovské] mesto Carpon." Od čias Rimanov až do roku 1800 (rukopis). Dnes je súčasťou rukopisného oddelenia Krajinskej Séčéniho knižnice Országos Széchény Kônyvtár v Budapešti pod signatúrou Fol.Lat 4031.,predtým Archív Maďarskej akadémie vied. Mikrofilm v MV SR, ŠABB).
• Protocollum historico diplomaticum (1580-1581). 764 strán. Spísané v roku 1800 .
• Literatúra:

• Anna Klimová Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255 – 2000. Signatúra v UK BA:30.B.31689. čiarový kód: 1800229802
• Slovenský biografický slovník
• Lukáč, Miroslav a kol.: Krupina - monografia mesta.Banská Bystrica: harmony, Mesto Krupina, 2. vyd. 2014, ISBN :978-80-971624-5-0.
• Katolícky lexikón Maďarska- heslo N-Nyizsnyánszky Menyhért Ignác
• SZLUHA, M.: Nyitra vármegye nemes családjai. II. köt. Budapest 2005, s. 528-529. EAN 9789639204348
• Michal MATUNÁK,1866-1932. Krupinskí hradní kapitáni ISBN 978-80-970743-9-5.
• .Denis Pongrácz: Atlas osobných pečatí I., JUDr. Mikuláš Trstenský vlastným nákladom, Bratislava 2019, Heslo N-Nyznyánszky, Nizsnyay, s.309, ISBN 978-80-570-1194-1,
• Andrej Braxatoris:Letopisowé Krupinsstí. Vypsání príbehu o swob. a král. meste Krupine od starobylých časú a ku památce pozdním potomkum na svete vydaní Andreje Braxatoriysa. V Presspurku s dovolením císarsko královské censury u Simona Petra Webera,10.3.1810, 99 strán. Univerzitná knižnica v Bratislave, čiarový kód 1800879614.
• VÍTEK, Peter; MAŤUGOVÁ, Soňa. Lexikón erbov šľachty na Slovensku. Ilustrácie Ladislav Čisárik. Zväzok III : Oravská stolica : zemianske a šľachtické rody Oravy. Bratislava : Hajko & Hajková, 2007. 183 s. ISBN 978-80-88700-69-2.
• Jozef Novák: Rodové erby.
• Štátny archív Ivanka pri Nitre, Fond: Noblitáriá.

Externé odkazy

• Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
• Katolícky lexikón Uhorska dostupný online http://lexikon.katolikus.hu/N/Nyizsny%C3%A1nszky.html
• Némethy Lucovidus: Series parochiarum et parochorum Archi-dioecesis Strigoniensis ab antiquissimis temporibus usque annum MDCCCXCIV, , Vydavateľ Gustavi Buzarovits, Ostrihom 1894, 1064 strán. Online in: Bavorská národná knižnica, zdigitalizované a dostupné latinsky online https://bildsuche.digitale-sammlungen.de/index.html?c=viewer&l=en&bandnummer=bsb00072860&pimage=00005&v=100&nav=