Preskočiť na obsah

Meng-c’ (kniha)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
autor diela Meng-c’ (lat. Mencius)

Meng-c’ alebo Mencius alebo Menciovo dielo (čín. 孟子 – Meng-c’, pchin-jin: Mèng-zǐ) je filozofické dielo, ktoré spolu s ďalšími tromi dielami vytvára literárny komplex konfucianizmu zvaný Štyri knihy, ktorý je zas súčasťou väčšieho literárneho celku Deväť klasických kníh.

Charakteristika

[upraviť | upraviť zdroj]

Kniha obsahuje kompiláciu výrokov a rozhovorov filozofa Meng-c’ (Mencia) so svojimi žiakmi. V porovnaní s dielami, ktorých autorstvo je pripisované Konfuciovi má kniha odlišnú vnútornú štruktúru. Výroky a rozhovory Mencia v diele sú rozsahovo dlhé, rozvláčne a majú skôr charakter dlhých dialógov, opisov a vykazujú charakteristiky plnohodnotného prozaického diela. Na druhej strane Konfuciovo vyjadrovanie zvykne byť kratšie a výstižnejšie, často zložené iba z krátkych jednotlivých výrokov s hlbším významom v rozsahu jednej vety.

Filozofia obsiahnutá v diele nadväzuje na Konfuciove učenie, ale v určitých záveroch sa od neho líši. Mencius tvrdí, že každý človek sa rodí s vrodeným zmyslom pre dobro a spravodlivosť. Podľa Mencia je človek od svojej prirodzenej podstaty morálna bytosť. Prirodzený sklon k dobru a spravodlivostí u človeka je však oslabovaný negatívnym vplyvom vonkajšieho sveta a skorumpovanej štátnej moci a nedostatkom pozitívneho morálneho príkladu počas vývoja konkrétneho človeka a spoločnosti. Hlavnou snahou človeka podľa Mencia by mal byť návrat k prirodzenej podstate každého človeka, teda k dobru a spravodlivosti. V rámci tejto ideológie Mencius v prípade, že panovník krajiny vládne kruto a nestará sa o verejný záujem ospravedlňuje zvrhnutie a odstránenie takéhoto panovníka silou ľudu. Mencius nezavrhuje monarchiu,odmieta však kráľovskú tyraniu.

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]

Externý zdroj

[upraviť | upraviť zdroj]