Metod Olympský
| Svätý Metod z Olympu | |
 | |
| Biografické údaje | |
|---|---|
| Narodenie | 260? |
| Úmrtie | 311 Chalkis |
| Svätenia | |
| Cirkev | kresťanská |
| Svätec | |
| Sviatok | katolíci: 18. september pravoslávni: 3. júl (gregoriánsky kalendár), 20. jún (juliánsky kalendár) |
| Odkazy | |
 Metod Olympský | |
Metod Olympský[1] alebo Metod z Olympu (* asi 260 – † asi 311) bol kresťanský biskup a po grécky píšuci cirkevný otec. Pôsobil ako biskup v lýkijskom Olympe a neskôr podľa sv. Hieronyma v Týre (čo je však málo pravdepodobné, pretože Eusebius tu v daných časoch hovorí o iných biskupoch).[2] Zomrel pravdepodobne mučeníckou smrťou počas prenasledovania kresťanov cisárom Maximinom Daiom v roku 311.
Prvé správy o Metodovi podáva sv. Hieronym vo svojom diele De viris illustribus.[3] Staroveký kresťanský kronikár Eusebios z Kaisareie Metoda nespomína, pravdepodobne pre Metodovu silnú kritiku niektorých Órigenových náuk, najmä Órigenovej teórii totožnosti pozemského a vzkrieseného tela. Na druhú stranu, Metod bol podobne ako Órigenes silno ovplyvnený platonizmom a používal silne alegorickú exegézu.
Katolícka cirkev si ho pripomína 18. septembra, pravoslávne cirkvi 3. júla podľa gregoriánskeho kalendára a 20. júna podľa juliánskeho kalendára.
Dielo
[upraviť | upraviť zdroj]Z diel svätého Metoda z Olympie sa v úplnej podobe zachovala Hostina desiatich panien (lat. Convivium decem virginum, gr. Symposion he peri hagneias), rozhovor desiatich panien o hlavných témach kresťanskej viery. Dej je situovaný do záhrady Cnosti (Areté), dcéry Filozofie, kde desať panien v priebehu hostiny hovorí o ideálnom spôsobe života, ktorý si zvolili. Každá panna vysloví jednu úvahu. Patristický text bol výrazne ovplyvnený Bibliou. V deviatom rozhovore sa pri hájení viery vo vzkriesenie tela Metod prejavuje ako zástanca milenarizmu.
Z väčšej časti zachované sú aj Metodove spisy O slobodnej vôli (Peri tou autexousiou) a O vzkriesení (Aglaophon he peri tes anastaseos), ktoré boli napísané vo forme dialógu. V spise O slobodnej vôli útočí na gnostické učenie o pôvode zla a slobodnej vôli. Dielo je písané formou dialógu. V traktáte O vzkriesení sa Metod stavia proti Origenovej náuke o vzkriesení tela a jeho identite s pozemským telom.
Z ďalších dialektických diel sa zachovali staroslovienske zlomky O živote (lat. De vita), kde sa Metod zaoberá otázkou života a rozumného správania sa, O jedlách (lat. De cibis), kde popisuje rozlišovanie jedál u Židov, O malomocenstve (lat. De lepra) a O pijaviciach (lat. De sanguisuga).
Z nezachovaných diel sa vie o existencii traktátu proti novoplatonikovi Porfyriovi z Tyru, o spise Pythonissa proti Órigenovi, o komentároch na Genesis a Pieseň piesní, o spise O mučeníkoch a o dialógu Xenón.
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ METOD OLYMPSKÝ. In: KRAFT, Heinrich. Slovník starokresťanskej literatúry. Preklad Vojtech Mikula. Trnava : Dobrá kniha, 1994. 441 s. ISBN 80-7141-048-9. S. 323–324.
- ↑ Eusebius, of Caesarea, Bishop of Caesarea, approximately 260-approximately 340, author.. Historia ecclesiastica. [s.l.] : [s.n.].
- ↑ De viris illustribus. [s.l.] : [s.n.]. S. kapitola 83.
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Methodius of Olympus na anglickej Wikipédii a Metoděj z Olympu na českej Wikipédii.