Preskočiť na obsah

Michail Ivanovič Čigorin

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Michail Čigorin)
Michail Ivanovič Čingorin
Michail Ivanovič Čigorin
Narodenie12. november 1850
Gatčina, Rusko
Úmrtie25. január 1908 (57 rokov)
Lublin, Poľsko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Michail Ivanovič Čigorin

Michail Ivanovič Čigorin (rus. Михаил Иванович Чигорин) (* 12. november 1850, Gatčina, Rusko – † 25. január 1908, Lublin, Poľsko) bol ruský šachový veľmajster, jeden z najlepších svetových hráčov na konci 19. storočia.

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Detstvo prežil Čigorin v sirotinci, kde sa aj naučil hrať šach. Po skončení školy pracoval najskôr ako úradník, potom sa už naplno začal venovať šachu. V roku 1876 nastúpil dráhu šachového profesionála, okrem toho bol aj šachový publicista (mnoho rokov vydával šachový časopis) a významný organizátor šachového života v Rusku.

Čigorinova hra predstavovala vrchol šachového romantizmu 19. storočia. Bol vyznavačom agresívneho, útočného šachu, jeho hra však bola podstatne prepracovanejšia, ako hra iných predstaviteľov tohto štýlu. Vo svojich teoretických prácach často odporoval Steinitzovmu poňatiu šachu. Ku koncu kariéry sa však sám snažil vo svojej hre Steinitzove princípy uplatňovať. Významne obohatil teóriu otvorení. Aj v súčasnosti sa hráva Čigorinov variant v Španielskej hre alebo Čigorinova obrana v Dámskom gambite. Čigorinovou slabinou bol dosť nepragmatický prístup k partiám. V otvorení často experimentoval, čo ho stálo nejednu porážku. To spôsobovalo aj jeho dosť nevyrovnané turnajové výsledky.

V rokoch 1878 - 1880 zohral štyri zápasy so svojím krajanom E. Šiffersom s celkovým výsledkom 27:15, =16 v prospech Čigorina. Víťazstvom na turnaji v Petrohrade 1879 si vydobyl 1. miesto v ruskom šachu.

Na medzinárodnej scéne debutoval v roku 1881. Na turnaji v Berlíne skončil 3.-4. Vo Viedni 1882 bol až 12.-13., ale v Londýne 1883 skončil 4., keď vyhral obidve partie nad Steinitzom. V New Yorku bol 1.-2. V roku 1889 zohral v Havane zápas o titul majstra sveta so Steinitzom, ktorý prehral 6½:10½(6:10, =1). V roku 1890 hral tiež v Havane zápas s Isidorom Gunsbergom nerozhodne 9:9, =5. Druhý zápas o titul majstra sveta zohral Čigorin so Steinitzom v roku 1892. Hralo sa opäť v Havane a Čigorin prehral 8:10(=5). V roku 1893 hral v Petrohrade zápas s Tarraschom, ktorý sa skončil nerozhodne 9:9(=4).

Na turnaji v Hastingse 1895 mal Čigorin na dosah životný úspech. Takmer celý turnaj bol na čele, ale v predposlednom 20. kole podal bielymi kameňmi podpriemerný výkon a prehral v 16 ťahu... Skončil 2. za Američanom Pillsburym, ale pred majstrom sveta Laskerom, pričom oboch súperov v partii porazil. Nedarilo sa mu na šesťkolovom turnaji štyroch veľmajstrov v Petrohrade 1895/96, ktorý sám pomáhal zorganizovať. Skončil posledný. V Budapešti 1896 bol 1.-2., užší zápas o 1. miesto s talentovaným Čechom Rudolfom Charouskom vyhral 3:1. V Norimbergu 1896 bol 9.-10., v Berlíne 1897 10., vo Viedni 1898 6.-7., v Kolíne nad Rýnom 1898 2.-4., v Londýne 1899 7., v Paríži 1900 6., v Monte Carlo 1901 bol 2.-4., o rok neskôr 8. Na majstrovstvách Ruska v Moskve 1901 bol 1., keď získal 16½/17! O dva roky neskôr titul obhájil v Kyjeve. V Hannoveri 1902 skončil 7., vyhral gambitový turnaj vo Viedni 1903, v Cambridge Springs 1904 bol 6.-7., v Barmen 1905 7.-10., v Norimbergu 1906 5., v Lodži 1906 2., v Ostende 1907 6.(posledný) a v Karlových Varoch 1907 až 17.-18.

Michail Čigorin zomrel 25. 1. 1908 v Lubline.

  • Čigorin - Steinitz
  • Zápas o titul MS, 1. partia
  • Havana 1892
  • 1. e4 e5
  • 2. Jf3 Jc6
  • 3. Sc4 Sc5
  • 4. b4 Sxb4
  • 5. c3 Sa5
  • 6. O-O d6
  • 7. d4 Sg4
  • 8. Sb5 exd4
  • 9. cxd4 Sd7
  • 10. Bb2 Jce7
  • 11. Sxd7+ Dxd7
  • 12. Ja3 Jh6
  • 13. Jc4 Sb6
  • 14. a4 c6
  • 15. e5 d5
  • 16. Jd6+ Kf8
  • 17. Sa3 Kg8
  • 18. Vb1 Jhf5
  • 19. Jxf7 Kxf7
  • 20. e6+ Kxe6
  • 21. Je5 Dc8
  • 22. Ve1 Kf6
  • 23. Dh5 g6
  • 24. Sxe7+ Kxe7
  • 25. Jxg6+ Kf6
  • 26. Jxh8 Sxd4
  • 27. Vb3 Dd7
  • 28. Vf3 Vxh8
  • 29. g4 Vg8
  • 30. Dh6+ Vg6
  • 31. Vxf5+ Čierny sa vzdal.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]