Wilhelm Steinitz
| Wilhelm Steinitz | |
 rakúsky šachista, 1. majster sveta v šachu | |
| Narodenie | 17. máj 1836 Praha, Česko |
|---|---|
| Úmrtie | 12. august 1900 (64 rokov) New York, New York, USA) |
| Odkazy | |
| Commons |  Wilhelm Steinitz |
Wilhelm Steinitz (* 17. máj 1836, Praha – † 12. august 1900, New York, New York, USA) bol rakúsky šachista židovského pôvodu, zakladateľ moderného šachu a prvý majster sveta v šachu (1886 - 1894).
Životopis[upraviť | upraviť zdroj]
Narodil sa v Prahe do rodiny chudobného obchodníka. Počas života žil postupne v Čechách, v Rakúsku, v Anglicku, v USA, krátko aj v Rusku.
V roku 1866 porazil v zápase hranom na 8 výhier nemeckého majstra Adolfa Anderssena 8:6 (=0) a odvtedy bol považovaný za najsilnejšieho šachistu sveta. Svoje postavenie potvrdil víťazstvami na turnajoch v Londýne 1872, vo Viedni 1873 a výhrami v zápasoch s viacerými silnými hráčmi tej doby. Okrem toho bol ešte 2. v Baden-Badene 1870 a 3. v Paríži 1867.
V roku 1874 sa na niekoľko rokov vytratil zo šachových turnajov a venoval sa publicistickej činnosti. Vo svojich novinových článkoch kritizoval vtedajšie romantické poňatie šachu, ktoré sa vyznačovalo ostrou a útočnou hrou, bez ohľadu na materiálne straty a bezpečnosť. Postupne vypracoval zásady pozičného manévrovania, hry v obrane a útočenia, až po dôkladnej príprave. V tom čase však Steinitzov „ťažkopádny“ šach nezískal veľkú popularitu a výrazne sa začal presadzovať až koncom 19. storočia.
Na turnaje sa Steinitz vracia v roku 1882. Vo Viedni sa delil o 1. miesto s Poliakom Szymonom Winawerom. Jeho postavenie najlepšieho šachistu sveta sa otriaslo na turnaji v Londýne 1883. Skončil tam druhý, ale za víťazom Johannesom Zukertortom – veľkým prívržencom romantického šachu – zaostal až o 3 body. Steinitz vyzval Zukertorta na zápas a navrhol, aby to bol zápas o titul majstra sveta v šachu.
Prvý zápas o titul majstra sveta sa hral v USA v roku 1886. Podľa pravidiel zápas vyhral ten hráč, ktorý vyhrá 10 partii (remízy sa nepočítali). Ak by však zápas dospel do stavu 8:8, bol by vyhlásený za nerozhodný a hral by sa nový zápas.
Zápas sa začal výhrou Steinitza, ale potom vyhral Zukertort štyri partie za sebou a získal náskok. Výhrou v 11. partii sa však znovu ujal vedenia Steinitz a už oň neprišiel. Ešte po 15. partii viedol Steinitz iba o bod, v závere zápasu však nasadil mohutný finiš a z posledných piatich partií štyri vyhral. Celkovým výsledkom 10:5 (5 partií sa skončilo nerozhodne) sa stal Wilhelm Steinitz prvým majstrom sveta v šachu.
Po prvýkrát Steinitz obhajoval svoj titul v roku 1889 v Havane. Jeho súperom bol ruský veľmajster Michail Čigorin. Hralo sa na 20 partii. Steinitz zvíťazil v pomere 10½:6½(10:6, =1), keď sa znovu presadil výborným finišom.
Na prelome rokov 1890 a 1891 bol Steinitzovým súperom Angličan maďarského pôvodu Isidor Gunsberg. Bol to hráč, ktorý sa už vo svojej hre snažil uplatňovať Steinitzove princípy. Zápas, ktorý sa hral v New Yorku vyhral Steinitz 10½:8½(6:4, =9).
V roku 1892 obhajoval majster sveta svoj titul opäť proti Čigorinovi. Hralo sa v Havane na 10 vyhratých partií. Ak by sa zápas dostal do stavu 9:9, bol by vyhlásený za nerozhodný a hralo by sa „predĺženie“ na tri vyhraté partie, čo sa aj takmer stalo.
Zápas bol veľmi dramatický, obaja súperi sa niekoľkokrát vystriedali vo vedení. Po 22. partii viedol Steinitz 9:8(=5). V 23. partii mal Čigorin biele a pustil sa ostro do útoku. Steinitz chybne zakombinoval a stratil figúru. Rozhodujúce postavenie tejto partie zachytáva diagram.
| a | b | c | d | e | f | g | h | ||
| 8 |           | 8 | |||||||
| 7 | 7 | ||||||||
| 6 | 6 | ||||||||
| 5 | 5 | ||||||||
| 4 | 4 | ||||||||
| 3 | 3 | ||||||||
| 2 | 2 | ||||||||
| 1 | 1 | ||||||||
| a | b | c | d | e | f | g | h | ||
Biely má rozhodujúcu prevahu. Po správnom ťahu 32. Vxb7 by biely zrejme vyhral a vyrovnal by na 9:9. Čigorin však zahral 32. Sb4?? a po 32. ... Vxh2+ sa vzdal(33. Kg1 Vdg2#). Steinitz vyhral 10. partiu a zápas sa skončil výsledkom 10:8(=5).
V roku 1894 bol súperom majstra sveta Emanuel Lasker. Hralo sa v USA a v Kanade na 10 vyhratých partií. Steinitz, ktorý mal už 58 rokov zápas prehral v pomere 5:10(=4). Podľa pravidiel mal v prípade prehry Steinitz právo na odvetný zápas. Tento zápas sa hral v Moskve na prelome rokov 1896 a 1897. Lasker zápas suverénne vyhral 10:2(=5).
V posledných rokoch života trpel Steinitz vážnymi zdravotnými problémami. Napriek tomu stále štartoval na turnajoch a dosahoval solídne výsledky. V Hastingse 1895 skončil v najsilnejšej konkurencii 5, v Petrohrade 1895/1896 bol 2., v Norimbergu 1896 bol 6., vo Viedni 1898 bol 4 a v Kolíne nad Rýnom 1898 skončil 5. Posledný turnaj absolvoval v Londýne v roku 1899 a po prvýkrát vo svojej kariére nezískal nijakú cenu (skončil 11.).
Wilhelm Steinitz zomrel v New Yorku 12. augusta 1900.
Zrejme svoju najslávnejšiu partiu zohral Steinitz na turnaji v Hastingse v roku 1895.
Steinitz – Bardeleben
- Hastings 1895
- Talianska hra, C54
- 1. e4 e5
- 2. Jf3 Jc6
- 3. Sc4 Sc5
- 4. c3 Jf6
- 5. d4 exd4
- 6. cxd4 Sb4+
- 7. Jc3 d5?!
- 8. exd5 Jxd5
- 9. O-O Se6
- 10. Sg5 Se7
- 11. Sxd5 Sxd5
- 12. Jxd5 Dxd5
- 13. Sxe7 Jxe7
- 14. Ve1 f6
- 15. De2 Dd7
- 16. Vac1?! c6?
Čierny mohol vyrovnať hru ťahom Kf7!.
- 17. d5!! cxd5
- 18. Jd4 Kf7
- 19. Je6 Vhc8
- 20. Dg4! g6
- 21. Jg5+ Ke8
- 22. Vxe7+!! Kf8!
Zdalo by sa, že prehra bieleho je neodvratná. Teraz hrozí 23. ... Vc1+ s matom, aj 23. ... Dxg4. Steinitz to však spočítal dobre.
- 23. Vf7+! Kg8
- 24. Vg7+! Kh8
- 25. Vxh7+! Čierny sa vzdal.
Ešte mohlo nasledovať 25. ... Kg8 26. Vg7+ Kh8 27. Dh4+ Kxg7 28. Dh7+ Kf8 29. Dh8+ Ke7 30. Dg7+ Ke8 31. Dg8+ Ke7 32. Df7+ Kd8 33. Df8+ De8 34. Jf7+ Kd7 35. Dd6#
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Wilhelm Steinitz
