Miltiades (starší)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Miltiades alebo Miltiadés (starogr. ΜιλτιάδηςMiltiades, iný prepis: Miltiadés) bol aténsky politik, tyran v Chersonése, olympijský víťaz v tethrippe v 6. stor. pred Kr.[1]

Miltiades bol synom Kypsela z rodu Filaiovcov, jednej z najvplyvnejších aténskych rodín. V roku 559 pred Kr., krátko po tom ako sa Peisistratos stal v Aténach tyranom, prikývol žiadosti tráckeho kmeňa Dolonkov, aby ich viedol v obrannej vojne proti Apsinthom (Apsinthioi, trácky kmeň), ktorí ich ohrozovali zo severu a následne vyzval Aténčanov, aby sa pod jeho vedením na výprave proti Apsinthom zúčastnili. Peisistratos mu pri tom nekládol prekážky, naopak, bol iste rád, že sa zbavil nežiaduceho vplyvného politického rivala a jeho priaznivcov.[2]

trácky kmeň Dolonkov (na obrázku Doloncoi) obývajúci severný breh Dardanelskej úžiny a severne od nich kmeň Apsinthov (na obrázku Apsinthioi)
Chersonésos (dnešné turecké mesto Gelibolu)

Približne v roku 555 pred Kr. založil Miltiades na severnom brehu Dardanelskej úžiny aténsku kolóniu tzv. klérúchiu Chersonésos (aténske klérúchie boli druhom akýchsi kolónii, ktoré sa zakladali na dobytom gréckom i negréckom území od konca 6. stor. pred Kr., Chersonésos bol založený na už existujúcej tráckej osade.[3]) a následne sa tam ujal vlády. Tyran Miltiades si svoje mesto dal opevniť múrom, aby zabránil nájazdom nepriateľov.[2] Miltiades zomrel bezdetný okolo roku 519 pred Kr. a jeho krajina bola zverená Stesagorovi, synovi jeho nevlastného brata Kimóna.[4]

Aj Miltiadov nevlastný synovec, Miltiades mladší (Stesagorov brat [5]), sa v roku 524 pred Kr. stal tyranom Chersonésu. V roku 512 pred Kr. podporoval Iónske povstanie proti Peržanom. Keď bolo povstanie potlačené, ušiel do Atén, kde v roku 490 pred Kr. velil aténskemu vojsku v bitke pri Maratóne.[6]

Miltiades dosiahol na 55. olympijských hrách v roku 560 pred Kr. víťazstvo v pretekoch so štvorzáprahom koní.[1] Staroveký autor Pausanias uvádza, že Miltiades venoval Diovi Olymskému obetný dar, ktorý umiestnili do jednej z pokladníc v Olympii (tzv. pokladnice thésauros boli budovy kam Gréci ukladali svoje obetné dary[7]). Sám autor o tom uvádza: „Sú tam umiestnené ešte iné pozoruhodnosti: Pelopov meč zhotovený so zlatou rukoväťou, Amalthein roh vyrobený zo slonoviny, dar Miltiada, syna Kimóna, ktorý prvý vládol z jeho rodiny v tráckom Chersonnése. Na rohu je nápis v starom attickom písme: Zástup z Chersonnésu tento roh dal tunajšiemu Diovi, arátske hradby keď zdolali, lebo Miltiades im velil.[8] (Pausanias omylom ztotožnil Miltiada, syna Kimóna s jeho strýkom, synom Kypselovým.[9])

Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Mark Golden. Sport in the ancient world from A to Z. London : Taylor & Francis, 2003. ISBN 0-203-49732-5. S. 103.
  2. a b Herodotos, História, 6,36.
  3. Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 136.
  4. Herodotos, História, 6,38.
  5. Herodotos, História, 6,39.
  6. Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 72.
  7. Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 356.
  8. Pausanias, Periégésis tés Hellados, 6,19,6.
  9. Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku II.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 574 vysvětlivky.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]